!!Za čo trhám ruky, nohy, hlavy!!
Za reklamy!
Za blbé komenty typu: ,,Si blbá, čo to píšeš za blivajzy a ty nevieš vôbec písať." Beriem kritiku, ale len rozumnú. Blog obsahuje yaoi(boys love)
Kopírovanie. Autor tohoto blogu som JA (pri hrách spoluautory) a tak to prosím rešpektujte.
Zatiaĺ všetko, časom ma určite niečo napadne :D
Vaša Tsuky

Pre DiDi

11. srpna 2012 v 19:22 |  Na prianie
A máme tu poviedku pre DiDi.....fakt som si lámala gebuľu nad tým ako to napísať....písala som a mazala až z toho vzniklo toto....tak snáď sa bude páčiť...


Vojdem do veľkej budovy, čo sa nazýva škola. Prejdem dverami a mierim si to cez chodbu ku riaditeľni. Som tu prvý deň, ale o pozornosť núdzu nemám. Hlavne u ženského pokolenia.
Uškrniem sa , zaklopem na dvere a vstúpim. Riaditeľ je na šťastie muž.
,,Dobrý deň. Som nový žiak Michio," predstavím sa.
,,Dobrý deň," kývne mi riaditeľ. Vybavíme zvyčajné formality a ja sa odoberiem do triedy, pred pár minútami zvonilo.
Vojdem do triedy.
,,Dobrý. Som ten nový," poviem učiteľovi a ten ma hneď uvedie. Niekoľko spolužiačok mi navrhne rande, ale to im hneď zamietnem, so sliepkami ako ony nejdem nikam. A ďalšia vec.... baby ma nikdy nepriťahovali, zato taký chutný zadok nejakého chalana...mmm, dal by som si povedať.
Sadnem si do lavice a pozorujem chodcov čo idú okolo našej školy.
So zvonením sa vyrútim na chodbu. Pomaly si vykračujem odprevádzaný chtivými pohľadmi . Ľudia sú tak sebestredný.
Zahnem za roh a skoro skolabujem. O stenu sa opiera zlato vlasý chalan so zelenými očami. Je trochu menší ako ja ale jeho telo vyzerá úžasne. Útlejšia postava je štíhla a keď sa otočí chrbtom ku mne uvidím jeho krásny zadok. Och, ako rád by som sa ho dotkol.
S úškrnom sa ku nemu prikradnem a natisnem ho na stenu.
,,Hej, pusti ma," vyhŕkne prekvapene a začne so sebou mlieť.
,,Ani omylom," zašepkám mu do uška. Pomaly mu preskúmam krásne ploché bruško a zadoček. Je neodolateľný. Dám mu ešte pusu na zátylok a vytratím sa.
Objavím sa až v blízkom lese. Keby som s ním zostal v jednej budove, neudržal by som sa. Je neskutočný.
Po hodnej chvíli sa ukľudním a pomaly idem domov. Celú dobu myslím len na neho. Na jeho krásnu postavu, jeho zelené oči. Chcem aby na mňa hľadeli s láskou. Zaumienim si, že bude môj.
Keď začne slniečko zapadať, idem sa prejsť po meste. Moje povestné šťastie mi praje ako vždy...v meste stretnem toho blondáčika.
Hneď ako ma uvidí radšej sa otočí a chce mi ujsť. Hravo ho doženiem
,,No tak," chytím ho za rameno a otočím ku sebe.
,,Daj mi pokoj," zavreští na mňa a začne sa krútiť.
,,Kľud...prepáč mi to." Uverí mi? Nie!!
,,Jasne, to tak. Ošahal si si tak mi daj pokoj!!" Tak toto si o mne myslí? No dobre, najlepšie sme nezačali, ale...
,,Prepáč mi to...vieš, páčiš sa mi a..."
,,Jasne tebe sa páčim ja. Ha ha ha. Daj mi pokoj." Vyšklbne sa mi a uteká preč. Ach, tak to som posral. Smutne idem domov, nálada na prechádzku ma už prešla.
Keď padne tma, idem znovu do mesta. Zdrapím prvú kurvu čo zbadám, poriadne si užijem, vysajem ho a idem preč. Asi som a ešte nezmienil o tom, že som upír?
Celú dobu mám pred očami len jeho. Ani nepoznám jeho meno. Bože, ja som taký kretén.
Ráno sa pomalý plazím do školy. Ako nepozerám na cestu, niekto do mňa zozadu vrazí a obaja skončíme na zemi, samozrejme on na mne. Aké je moje prekvapenie, keď je to ON.
,,Pardon," zamumle a už mi chce zdrhnúť. Pohotovo ho chytím za predlaktie.
,,Neutekaj mi, ešte sa mi stratíš," poviem milo.
,,Tebe by sa chcel stratiť každý," prskne na mňa.
,,Prosím ťa, mohli by sme zabudnúť na ten včerajšok?"
,,Ty síce vyzeráš na sklerózu aj schyzu, ale ja netrpím ani jedným." Zase sa mi vyšklbne a ide preč. Toto je fakt patália. Cez školu premýšľam ako to všetko napraviť. Až na konci mi to blikne.
Cestou zo školy ho sledujem ku jeho domu aby som vedel kde býva. Skočím do kvetinárstva odkiaľ si odnesiem krásnu kyticu a mierim ku nemu. Zaklopem a čakám.
,,Čo tu.." Zasekne sa v pól vete striedavo pozerá na mňa a kyticu.
,,Odpustíš mi prosím?" opýtam sa. Jeho oči posmutnejú.
,,Nemôžem," povie, že ho skoro nepočujem.
,,Prečo? Veď....ja..." Nedopoviem.
,,Ani nevieš ako veľmi by som to chcel povedať, že je všetko v poriadku, ale neni. Sme moc rozdielny." S týmto mi zabuchne dvere pred nosom. Prisahal by som , že mal slzy v očiach.
Smutne sa vidám domov. Celú cestu a vlastne celé dva týždne rozmýšľam čo sa to sakra stalo. Ako rozdielny? Veď ma ani nepozná.....a vlastne ani aj jeho.
Zatrepem hlavou. Momentálne je spln a ja som na love. Už sa chystám skočiť na jednu obeť, keď na mňa niečo skočiť. Podľa pachu spoznám, že to je vlkolak. Skopnem ho zo seba a chystám sa zaútočiť, keď stvorenie predo mnou cúvne a bolestne zaskučí. Mesiac práve zaliezol za mrak.
Vlkolak sa začne meniť a predo mnou onedlho stojí blondiačik.
,,Och bože..." Na viac sa nezmôžem. Chlapec sa schúli do klbka. Rýchlo ku nemu pribehnem a chcem sa ho dotknúť, ale uhne predo mnou.
,,Už vieš čo som tým myslel?" opýta sa s bolesťou v hlase. ,,Ty...ty si upír ja vlkolak...to by nefungovalo." Smutne na mňa pozrie. ,,A ja by som chcel....naozaj veľmi by som chcel aby som ťa mohol mať rád...ale nejde to." Z očí sa mu derú slzy. Vezmem ho do náručia.
,,Chvíľku to vydrž, hneď budeme u nás a tam sa premeniť nemôžeš, dobre?" Slabo kývne a ja sa po strechách dostanem ku mne domov. Maličký sa mi v bolestiach zvíja v náručí.
Položím ho na sedačku. Už sa neklepe len na mňa ospalo pozerá.
,,Ako to, že sa nemením?" opýta sa slabo.
,,Mám tu ochranné pečate ktoré ti v tom bránia," usmejem sa na neho.
,,Ďakujem." Zavrie oči a spinká. Vezmem ho hore do svojej postele a ľahnem si ku nemu.
Ráno sa zobudím a pozerám do dvoch nádherne zelených očí ktoré sa nado mnou skláňajú. Nakoniec to nevydržím a pobozkám ho. Nebráni sa mi.
,,Vieš ako dlho som už toto chcel spraviť?" usmejem sa. Ľahne si na moju hruď.
,,Toto nie je správne. Ty si upír ja vlkolak. To nejde." Pohladím ho po vláskoch.
,,Ale ide. Stačí chcieť." Uprie na mňa oči.
,,A ty by si ma chcel?" Prevalím ho pod seba.
,,Chcem ťa viac ako čokoľvek. Milujem ťa." Skloním sa ku nemu.
,,Aj ja ťa milujem," zaznie tesne pred tým ako ho pobozkám.

Už je to pól roka čo sme spolu. Takumi je môj malý čertík ktorého milujem viac ako čokoľvek na svete. To, že je vlkolak ma netrápi ani v najmenšom. Je to jeho súčasť a a ja ho milujem bez výhrad.
,,Michio, kde si toľko?" zakričí meter odo mňa Takumi. Sme na prechádzke a moje zlatíčko našlo fotografa. Asi som zabudol zmieniť, že sa rád fotí.
Objímem ho a pery pritisnem na jeho. V tom momente cvakne foťák a zveční nás i keď mi budeme žiť spolu do skonania večnoty.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 *DiDi* *DiDi* | Web | 12. srpna 2012 v 13:54 | Reagovat

Ďakujem :-D Bolo to úžasné :D Presne ako som si to predstavovala !! :D NIE! Ešte lepšie :-D Hrozne sa mi to páči :-D  :-D Si úžasná spisovateľka !! :D

2 tsuky tsuky | 12. srpna 2012 v 15:17 | Reagovat

[1]: ďakujeeem :**

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama