!!Za čo trhám ruky, nohy, hlavy!!
Za reklamy!
Za blbé komenty typu: ,,Si blbá, čo to píšeš za blivajzy a ty nevieš vôbec písať." Beriem kritiku, ale len rozumnú. Blog obsahuje yaoi(boys love)
Kopírovanie. Autor tohoto blogu som JA (pri hrách spoluautory) a tak to prosím rešpektujte.
Zatiaĺ všetko, časom ma určite niečo napadne :D
Vaša Tsuky

Ako si mohol?

2. srpna 2012 v 15:22 |  Nič nie je tak ako to vyzerá(yaoi, finish)
Viem, že tu už dlho nebolo nič z kapitoloviek tak teraz vám sem dávam toto. Na víkend idem preč takže tu nebudem. Užite si to:




Pozerám na kráľa, ktorému sa na tvári usadil slizký úškrn. Je vidieť, že si je sebou istý. Vycerím zuby a chcem sa na neho vrhnúť, ale Alejová ruka na ramene ma zastaví.
,,Čo chceš?" opýta sa. V jeho hlase cítim náznak zlosti, ale nepustí ma. Asi tuší, že by to nedopadlo dobre pre nás. Vojaci majú jasnú prevahu.
,,Tamtoho vlčka do svojej postele a teba...hmm, čo urobím s tebou to ešte neviem, ale páčiť sa ti to nebude." Zavrčím. Ten chlap mi lezie hore krkom. Najradšej by som sa na neho vrhol.
,,Už nikdy viac," zavrčím ticho a nechám sa viesť preč .
Niekedy ráno dorazíme na hrad, kde nás rozdelia. Mňa zavedú do veľkej komnaty a Alexa pravdepodobne do temnice.
Do komnaty onedlho príde kráľ. Hneď sa premením na vlka a skočím na neho. Kráľ zanadáva a nadľudskou silou sa nado mňa prevalí a na krk mi dá obojok. Postaví sa a s úškrnom na mňa pozerá. Ja sa nemôžem ani pohnúť, telom mi prechádza bolestivý kŕč a začnem sa meniť späť. Sú to snád najbolestivešie minúty môjho života.
Nakoniec bolesť ustúpi a ja sa konečne zmením na človeka. Zavrčím. Chcem sa zmeniť spät, ale nedá sa.
,,Čo si mi to urobil?" zavreštím na kráľa. Ten sa zase uškrnie.
,,Ten obojok čo máš na krku ti vzal časť teba. V tvojom prípade to je tá vlčia časť." Sakra, týchto obojkov sa u nás veĺa nepredáva, je ťažké ich zohnať. Ale ak sa ku ním niekto dostane, tak najčastejšie na čiernom trhu alebo ich vyrábajú alchymisti. Nejde dať dole ani nijak poškodiť.
,,Daj ho dole," zakričím na neho.
,,Zabudni. Oddnes mi budeš zahrievať posteľ." Zdrapí ma za ruku a tresne o posteľ. Začne ma nasilu bozkávať. Snažím sa ho odstrčiť, ale zaúčinkuje až poriadný kopanec medzi nohy.
Kráľ sa zo mňa kňučiac a nadávajúc odkotúľa. Viužijem to na to, aby som zdrhol ku dverám. Mám smolu, sú zamknuté.
,,To si si fakt myslel, ža ti nechám otvorené?" ozve sa kráľ. Vyzerá, že bolesť ho už prešla.
,,Sakra, prečo to robíš? Nemôžeš si nájs´t niekoho iného kto by ti podržal? Som si istý, že takých tu je dosť," zakričím na neho.
,,Ach, keď ty si jedinečný. Nikto nie je taký krásny ako ty." Nebezpečne sa ku mne priblíži.
,,Nestačil ti ten jeden raz?" zaprskám. Chvíľu na mňa zmetene pozerá a potom sa začne smiať.
,,Čo je tu k smiechu?" opýtam sa.
,,Vieš, to v tej temnici som nebol ja, ale môj, teraz už bývalý, veliteľ stráži Alexandras." Jeho smiech nahradí zlomiselný chechot. Ja tam stojím ako obarený. Takže to v tej temnici bol Alex? Ako mohol? Prečo? A vôbec....prečo mi to nepovedal. Veď teraz.....on je môj pán.
Cítim ako sa mi po lícach kotúľajú prvé slzy.
,,Pravda bolí, však?" uchechtne sa kráľ.
,,Drž hubu," vykríknem. Zrada bolí až priveĺmi. Cítim sa, ako by mi niekto bodol dýku do srdca a pritom ma stále udržiaval na žive aby videl, ako sa trápim. Prestne takto mi pripadá kráľ. Nie! Takto mi pripadá Alex. Pripadá mi akoby som ho ani nepoznal. Nechápem už nič z toho čo kedy urobil.
Ako tak rozmýšľa., ani si nevšimnem, že kráĺ sa ku mne začne približovať. Skôr ako mi úplne zatarasí cestu odskočím na bok.
,,Poď sem," zahučí. Nemám ani najmenší dôvod ho počúvať. Vrhen sa na mńa a skončíme na zemi. Začne sa hra o nadvládu. Má smolu, ja sa nevzdám.
Zrazu sa rozletia dvere a v ich....v nich stojí Alex. Využijem chvíĺu, kedy je kráĺ zarazený, zhodím ho zo seba a bežím preč. Ani stráže nie sú schpné ma zastaviť. Cítim, ako obojok puká až praskne. Moja sila je väčšia ako dokáže tento obojok absorbovať.
Zmením sa na vlka a utekám do lesa.
,,Stoj," zakričí na mňa ešte Alex. Nepočúvam a bežím ďalej.
Bežím už dosť dlho keď ma niekto zdrapí za srsť. Zamotajú sa mi nohy a zakotúľam sa. Na mne je nejaké telo, ktoré zo seba hneď začnem striasať.
,,Ukľudni sa. To som ja." Keď počujem Alexa zašnem sa oklepávať ešte viac. Nakoniec mu asi dôjde trpezlivosť a použiej svoju moc nadomnou a zmení ma na človeka. Chytí mi ruky nad hlavu a obkročmo si na mňa sadne.
,,Zošalel si?" Pozriem mu do očí.
,,Ja nie ale ty!Prečo si mi to nepovedal...to v temnici...to si bol ty," poslednú vetu zakričím. Alex sa zatvári previnilo. Pustí ma a obaja sa postavíme. ,,Hovor!"
,,Vieš...keď som ťa videl....no proste so vedel, že ´ta musím mať. A potom...nedokázal som ti to povedať práve pre toto. Prepáč mi to." Výraz v jeho tvári je skoro plačlivý.
,,Neprepáčim. Daj mi už pokoj," skríknem a v podobe vlka sa rozbehnem preč. Nenásleduje ma.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mysticia-sama Mysticia-sama | Web | 8. srpna 2012 v 23:43 | Reagovat

jáj Alex si udělal zase průser. Mno snad mu odpoustí a budou spolu.. těším se na další dílek

2 Jurkoo Jurkoo | 4. října 2012 v 9:18 | Reagovat

fuuj
koťko máš rokov? čím chceš byť v budúcnisti ak už niesi????

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama