!!Za čo trhám ruky, nohy, hlavy!!
Za reklamy!
Za blbé komenty typu: ,,Si blbá, čo to píšeš za blivajzy a ty nevieš vôbec písať." Beriem kritiku, ale len rozumnú. Blog obsahuje yaoi(boys love)
Kopírovanie. Autor tohoto blogu som JA (pri hrách spoluautory) a tak to prosím rešpektujte.
Zatiaĺ všetko, časom ma určite niečo napadne :D
Vaša Tsuky

Zadusená nenávisť

13. července 2012 v 16:36 |  Jednorazovky
Tak na oslavu môjho návratu vám sem hádžem jednorázvku užite si ju.



Bežím lesom, pod tlapkami mi pukajú papeky a halúzky. Zastanem. Cítim tu človeka. To nie je možné, sem ľudia nechodia. Poriadne zavetrím a rozbehnem sa za pachom. Čím dlhšie bežím, tým je pach silnejší. Nakoniec dobehnem na bralo, tam je pach najsilnejší. Blízko okraju uvidím chalana so šedými na krátko ostrihanými vlasmi, útla postava. Leží na chrbte tvárou odvrátenou odo mňa. Cítim slabý náznak života, ale nie je pri vedomí. Pomaly ku nemu dôjdem a oňuchám ho. Tlapou mu prejdem po hlave. Nič, ani najmenší náznak života. Keby som nemal svoje schopnosti tak ani neviem, že žije.
Pyskom sa priblížim ku jeho krku a už chcem zahryznúť, keď na mňa vyvalí modré oči. Stiahnem sa. Privrie oči, ale nezavrie ich. Len sa na mňa pozerá a čaká čo spravím. Výhražne zavrčím. Už ho chcem zostrkať z útesu, ale niečo v jeho očiach ma zastaví. Nie je v nich strach, len tichá prosba o jeho život. Akoby vedel, že nie som len vlk.
S veľkým sebazaprením sa zmením na človeka. Moje vlasy sú čierne ako noc a siahajú mi až po zadok. Od toho chlapca som väčší asi o hlavu a rozhodne som silnejší. Neopatrne ho vezmem na ruky a idem s ním domov. Nechápem, prečo to robím, veď ľudí som nikdy neochraňoval. Sám nad sebou zakrútim hlavou a toho chalana hodím na posteľ. Je len na ňom aby sa uzdravil. Nemienim pre neho robiť nič viac.
Zídem dole do kuchyne a urobím si niečo na jedenie. Zaznamenám pohyb za mnou. Otočím sa a uvidím jeho.
,,Ty si nejaký zdatný," uškrniem sa. Na človeka až moc, doplním v duchu.
,,Nemohol by si mi pomôcť?" opýta sa, po tom ,čo sa natiahne na podlahu.
,,Nie nemohol," uškrniem sa a ďalej sledujem, ako sa snaží postaviť. Nakoniec sa mu to podarí a sadne si za stôl. Dám pred neho tanier s jedlom a odídem do svojej izby. Uložím sa na spánok, ale vyruší ma rachot z kuchyne. So zavrčaním sa zodvihnem a idem za zdrojom hluku.
V kuchyni nájdem tamtoho(neviem ako ho mám volať) ležať na zemi.
,,Čo tu vyvádzaš?" osopím sa na neho.
,,Prepáč...chcel som umyť riad," povie ťažko popri tom, ako sa snaží zodvihnúť. Prevrátim oči, prehodím si ho cez plece a idem s ním do izby. Tam ho hodím na posteľ a idem dole, upratať to čo rozbil. Keď sa vrátim späť uvidím, že zaspal.
Sadnem si ku nemu a začnem si ho obzerať. Ľudia sú naozaj zvláštne tvory. Ja sám som síce vlk len napoly, ale na svoje ľudské telo som si nikdy nejak neobzeral, väčšinou som bol v tele vlka.
Svoju pozornosť upriamim späť na chlapca. Vyzerá byť maličký, aspoň oproti mne. Prejdem mu prstom po tvári a po krku. Je strašne kostnatý, ale kožu má jemnú. Idem nižšie, odhrniem z neho prikrývku a prejdem mu po hrudi a rebrách, ktoré sa nepekne rysujú. Jemne zatlačím a z neho sa vyderie zakňučanie. Vyhrniem mu triko a na mňa skočia modriny. Jemne sa jednej dotknem, za čo ma obdarí ďalším kňučaním.
,,Prestaň." Až teraz si uvedomím, že sa na mňa pozerajú dve modré oči.
,,Netýkavka," zamrmlem. ,,Chceš na to niečo?" opýtam sa bez záujmu.
,,Ak budeš taký dobrý." Z lekárničky vytiahnem mastičku a bez akéhokoľvek citu mu natriem aj rebrá aj chrbát.
,,Ako sa voláš?" opýtam sa ho medzi dverami.
,,Evien. A ty?" uprie na mňa modré oči.
,,Shin. A už spi," zavrčím a idem si ľahnúť dole na gauč.
Niekedy nadránom ma zobudia výkriky. Vybehnem hore a uvidím Eviena zmietať sa na posteli v zlom sne.
Akosi automaticky ho začnem utišovať. Šepkám mu milé slová, ktorým ja sám neverím, ale on vyzerá, že mu pomáhajú. Nakoniec sa ukľudní a pozrie na mňa.
,,Zobudil som ťa?" opýta sa previnilo.
,,Nechaj to tak a radšej ešte spi." Položím ho späť na posteľ a idem si ešte na chvíľu ľahnúť.
Keď sa zobudím, po dome je príjemná vôňa vychádzajúca z kuchyne. Opriem sa o zárubňu a sledujem Eviena, ako sa krúti okolo sporáka.
,,Dobré ráno," ozvem sa. Strhne sa.
,,Bojíš sa ma?" opýtam sa zaujato. Preskočilo mi? Prečo ma to vlastne zaujíma? Veď je to človek. Nikdy som sa o nich nezaujímal, tak prečo on?
,,Vyľakal si ma," usmeje sa a znovu sa venuje vareniu. Jeho pohyby sú akési trhané a nepresné. Až po nejakej dobe čo ho sledujem mi dôjde, že musí mať bolesti.
Opatrne sa dotknem jeho chrbátu. Uhne.
,,Bolí ťa to?" opýtam sa. Kývne.
,,Poď, natriem ti to." Sadne si na stoličku a ja mu opatrne natriem chrbát. Fascinuje ma jemnosť jeho pokožky, aj keď je nikde poškriabaná a odretá a sú na nej modriny.
Opatrne sa ho dotknem perami a začnem mu kĺzať po pleciach. Popri tom mu skúmam hruď rukami.
Cítim ako stuhne a začne sa vrtieť. Chce sa dostať preč. Má však smolu, som silnejší. Stiahnem ho späť a pokračujem v činnosti.
,,Nechaj ma. Prosím," zaskučí. Po tvári mu stečú slzy, ktoré ma prebudia. Odskočím od neho. Čo som to spravil. Evien sa schúli do klbka a plače. Bože.....
,,Evien." Skúsim sa ho dotknúť ale uhne. Teraz sa ma už naozaj bojí.
,,Evien...prepáč...nechcel som ťa vyľakať. Je mi to ľúto." Skloním hlavu. Sám v sebe sa nevyznám.
Radšej sa vytratím do lesa, kde ostanem až do noci. Keď prídem domov, Evien spí na gauči, tvár má celú uplakanú. Potichu si ku nemu kľaknem a pozorujem jeho kľudnú tvár. Je taký pekný. Spomeniem si, ako sa na mňa dnes usmial a zahreje ma to pri srdci. Pri týchto myšlienkach zaspím.
Ráno ma zobudí dotyk vo vlasoch. Chcem po ňom chňapnúť, ale uvidím Eviena s vystrašeným výrazom v tvári. Stiahnem sa.
,,Prepáč mi to včera. Naozaj ma to mrzí...ja...nie som zvyknutý na ľudí." Skloním hlavu. Znovu ma poladí.
,,To nič." Znovu sa usmeje. Pohladím ho po tvári. ,,Ty ľudí moc nemusíš, však?" Pokrútim hlavou.
,,Vieš....ľudia mi zabili rodičov. Odvtedy som na vás zatrpkol, ale ty si si preryl cestu cez to zatrpknutie." Teraz sa už usmejem aj ja. Pomaly sa priblížim ku jeho perám. Nakoniec on sám spoji naše pery v dokonalom bozku. Áno, toto je láska, ktorou som udusil svoju nenávisť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Akyra Akyra | 13. července 2012 v 16:57 | Reagovat

:-) vážně pěkné, moc se mi to líbilo

2 katka katka | 14. července 2012 v 18:53 | Reagovat

libi se mi dík :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama