!!Za čo trhám ruky, nohy, hlavy!!
Za reklamy!
Za blbé komenty typu: ,,Si blbá, čo to píšeš za blivajzy a ty nevieš vôbec písať." Beriem kritiku, ale len rozumnú. Blog obsahuje yaoi(boys love)
Kopírovanie. Autor tohoto blogu som JA (pri hrách spoluautory) a tak to prosím rešpektujte.
Zatiaĺ všetko, časom ma určite niečo napadne :D
Vaša Tsuky

Svet pre nás dvoch

30. července 2012 v 18:29 |  Jednorazovky
Toto tu malo by´t už v nedeľu ale naši mi odviezli pC do opravy tak až dnes.
Venujem Frux ktorej som to chcela venovať na narodeniny. Snáď sa bude páčiť.


Hnedovlasý chlapec bežal tmavým lesom. Nevedel kde je ani kade má utekať. Stratil sa.
Zrazu zastal. Nestíhal z dychom. Nemal poňatia kde by sa mohol nachádzať. Bol stratený!! Modré oči zoršírené strachom. ,Čo teraz?, preblesklo mu hlavou. V hlave mu vírilo tisíc otázok bez odpovedí. Rázom ich však utíšila zvláštna vec.
Krovie pred ním sa len tak rozostúpilo a pred ním sa objavila lesná cesta. Chlapec chvíľu váhal , ale nakoniec sa po nej rozbehol.
Po pár metroch šprintu niekde blízko bliklo svetlo. A znovu. Zrýchlil čo mu sily stačili. Nakoniec dobehol na nejakú čistinu osvetlenú mesačným svetlom. V strede čistiny stál muž. Strieborné vlasy mu opadali až na kríže. Na chlapca upieral zlatý pohľad, ktorý ho priťahoval ako magnet. Pomaly ku nemu vykročil. Približoval sa neistými pomalými krokmi až ich nakoniec delila len milimetrová vzdialenosť pier. Zlatooký muž nakoniec prekoná aj tú malú vzdialenosť a jemne pobozká chlapca pred sebou.
Ten na chvíľu stuhne, ale nakoniec sa k bozku pridá. Natisne sa na neho. Chce si užívať jeho blízkosť a teplo ktoré sú také príjemné. Skúma jeho ústa. Naraz sa však muž pred ním odtiahne. Chlapec sa na neho udivene pozrie. Veď sa to páčilo im obom, tak prečo nepokračuje?
Muž len pokrúti hlavou.
,,Poď, dovediem ťa domov." Chlapec chce protestovať, ale muž ho zdrapí za ruku a ťahá ho smerom z lesa. Chlapec neprotestuje, je rád že sa dostane domov.
Nakoniec uvidí svetlo mesta a o ďalších pár minút sa ocitne pred svojím domom.
Muž ho pustí a chce odísť.
,,Počkaj," zarazí ho hnedovlások. Muž sa na neho otočí s otázkou v očiach. ,,A-ako sa voláš?" vykokce chlapec. Muž sa usmeje a pritiahne si ho bližšie.
,,To neni tvoja vec," poviem šeptom a pobozká ho. Je to len jemné obtretie pier a hneď ho zase pustí a odchádza. Chlapec za ním len okúzlene pozerá.

O mesic neskôr:
,,Do riti," zanadávam keď si všimnem koľko je hodín. Rýchlo sa obujem, vezmem tašku a padám do školy.
Pred školou sa skoro prerazím a Reya.
,,Brzdi krpec," zasmeje sa. Poobzerám sa okolo seba.
,,Kde vidíš krpca?" opýtam sa akoby nič.
,,Skoro do mňa vrazil," povie s úsmevom. Rey je môj najlepší kamoš. Iba on vie o tom tajomnom neznámom, ktorý mi stále vŕta v hlave. Od tej noci ubehol už mesiac a nič. Nikde som ho nevidel a to som ho hľadaj snáď aj v pekle.
,,Zase sa umáraš nad tým oným?" Občas ho upodozrievam z čítania myšlienok.
,,Aká oný?" oborím sa na neho.
,,A ako ho mám asi volať? Veď ani nevieš ako sa volá." Trefa. Našťastie nemusím vymýšľať ďalšie argumenty, lebo do triedy nám napochoduje riaditeľ a a za ním nový učiteľ. Ale aký....veď to je ten čo ma dostal z toho lesa. Ten čo...ježíš. Radšej tresnem hlavu a lavicu.
,,Čo sa deje," opýta sa ma potichu Rey.
,,To je on," zaskučím. Rey dostane záchvat smiechu až padne zo stoličky. Udivene na neho pozriem.
,,Je mu niečo?" opýta sa ma učiteľ. Ani som si nevšimol, že riaditeľ sa zdúchol.
,,Neviem, papier o tom, že je blázon som ešte nevidel....ale to časom tiež príde," poviem nezaujato. Učiteľ mikne plecom a venuje sa výučbe.
Miesto vykladanej látky sa sústredím na neho. Dlhé strieborné vlasy má zopnuté do copu, oči sú stále také krásne ako si ich pamätám. Ach, akoby som chcel aby sa ma tie ruky zase dotkli.
Zavrtím hlavou a radšej pozerám von oknom. Konečne zazvoní. Učiteľ vyjde z triedy a ja za ním. Na pól ceste ho však stratím. Sakra, namrzene sa vrátim do triedy.
Celú školu akosi nevnímam, myšlienky sa mi točia iba okolo neho. Aj Rey si všimol, že mi akosi preskakuje.
,,A dosť!" zahlási, keď vyjdeme z triedy. ,,Dnes večer ideme do baru, poriadne sa sťať." Nenamietam a tak o ôsmej večer stojím pred vyhláseným gay klubom. Rey ma ťahá zo sebou. Nie že by som sa bránil, že? Sadneme si ku baru a rovno si objednáme to najtvrdšie čo tam majú.
Pijeme asi pól hoďku keď mi zrak padne ku vchodu. Skoro zletím zo stoličky. Do baru vchádza ON!!!
Ako zhypnotizovaný ku nemu vykročím. Pretlačím sa davom a zastanem rovno pri ňom.
,,Ach, to si ty. Ahoj," usmeje sa na mňa. Má nádherný úsmev.
,,Ahoj. Nevedel som, že si zrovna na takýto druh zábavy."
,,Nechceš si zatancovať?" ponúkne mi. S radosťou príjem. Spolu sa zabávame celý večer, Rey sa dakam zdekoval s nejakým chalanom tak mi v tom nič nebráni. Na jeho naliehanie vypijem jednu vodku a potom do seba lejem už len džús. Ale keby mi tam dal ešte nejaký alkohol nevedel by som o tom. Celý večer som sústredený len na neho, nevnímam nič iné len jeho. Snažím sa čo najnenápadnejšie otierať o neho. Snažím sa znovu cítiť jeho teplo.
Nakoniec z baru vyjdeme niekedy nad ránom. Trochu sa mi točí svet ale chodiť ešte dokážem a to je hlavné.
,,Som tu," usmejem sa pred odmom.
,,Dobre, uvidíme sa v škole." A odchádza.
,,Hej počkaj," zakričím na neho. Otočí sa ku mne. ,,Ako sa voláš?" vyhŕknem prvú vec, čo ma napadne.
,,Cedrik. A ty si?" opýta sa s úsmevom.
,,Ryuu," odvetím.
,,Tak dovidenia, Ryuu." A znovu odchádza.
Druhý deň vstanem s miernym bolením hlavy. Vykotúĺam sa z postele a rovno si urobím kávu. Vďakbohu za víkendy. Sadnem si s kávou ku telke, ale nevnímam. Mysľou som stále pri včerajšom večere.
Cedrik....tak krásne meno.....a zrazu ma pichne pri srdci. Včera odišiel tak ľahostajne...tak...bez citu. To tam bol so mnou len tak? Len preto, že nemal ísť s kým iným? Len tak si skrátiť chvíľu? Ach ja.....Celý víkend sa umáram týmito myšlienkami a som celkom rád, keď idem do školy.
,,Ty vyzeráš," povie so smiechom.
,,Kam tým mieriš prosím ťa?"
,,Vyzeráš, akoby si nespal celý víkend.....juuu, že ty si.." Dôjde mi kam mieri.
,,Jasne že nie," poviem ostro.
,,Dobre dobre, hlavne sa nečrti," zasmeje sa. Na chodbe prejdeme okolo Cedrika a mňa až trhne.
,,Dobehnem ťa," poviem smerom ku Reyovi a bežím za Cedrikom.
,,Môžem s vami hovoriť?" opýtam sa udýchane.
,,Samozrejme," odpovie mi chladno a vedie ma do kabinetu.
,,Hovor." Konečne sme v kabinete. Zatnem päste.
,,Prečo si tam bol v piatok so mnou?" opýtam sa nasrane. ,,Chcel si si užiť, že? A keď ti to nevyšlo, tak si sa na mňa vysral. Je to tak?" Pristúpi ku mne. Skoro sa stratím v jeho pohľade...skoro.
,,Nie, nemyslel som si, že si s tebou užijem." Prstom mi prejde po líci. Odstrčím ho.
,,Tak prečo si tak...skurvene chladný? V piatok bolo všetko tak krásne....a dnes? Dnes si chladnejší ako ľadovec. Sakra prečo?" Snažím sa zahnať slzy.
Cedrik ma nežne objíme. Zlosť zo mńa opadne a ja mu len tak vysím v náručí so slzami v očiach.
,,Som tvoj učiteľ. Neexistuje aby som s tebou niečo mal." Tuhšie ma privinie, takže akoby si protirečil.
,,Tak prečo si mi dal nádej? Prečo si ma v tú prvú noc pobozkal?" Pozriem na neho. V očiach má niečo, čo nedokážem rozlúštiť.
,,Niečo ti ukážem. Zavri oči" Urobím ako mi povie. Keď ich znova otvorím nestojíme v školskom kabinete, ale v nejakom lese.
,,Sakra, kde sme?" vypísknem a začnem sa okolo seba zbesilo obzerať. Pozriem na cedrika. Aj on vyzerá onak. Predtám mal na sebe...no mal na sebe to čo nosievajú učitelia.
Teraz má na sebe čierny, na gombičky zapnutý plášť až po zem, vlasy ktoré mal zopnuté okolo neho vejú.
,,Už nie sme v tvojom svete. Momentálne sa nachádzame v Temnom lese." Vyvalím oči.
,,A keď nie sme....no v mojom svete tak kde preboha sme?" Skoro kričím, ale Cedrik je dokonale kľudný.
,,Premiestnil som nás do krajiny mágov a mýtických stvorení. Poď." Vezme ma za ruku a vedie cez les, do mesta až na veľký hrad.
Ocitnem sa vo veľkej izbe. V strede je obrovský posteľ, písací stôl a malý stolík. Užasnuto pozerám okolo seba.
,,Páči sa ti tu?" ozve sa Cedrik.
,,Samozrejme, je to nádhera." Zozadu ma objíme.
,,Ospravedlňujem sa za to ako som sa správal, ale nie som z toho sveta...nechcel som ťa ťahať sem. Nuž, už si tu a tak ťa už odtiaľto vyháňať nebudem." Otočím sa ku nemu čelom.
,,Veď ani nikam nejdem. Milujem ťa." Usmeje sa.
,,aj ja teba." Jemne ma pobozká. Hneď mu odpoviem a tak sa z jemného bozku stane dravý a vášnivý.
Cedrik ma hodí na posteľ a strhne zo mňa košeľu. Hneď sa začne venovať mojej bradavke, ktorú trochu potiahne a vsaje. To isté urobí aj s druhou. Aby som tam neležal ako poleno, stiahnem z neho aspoň košeľu a rukami mu prechádzam po hrudi. Popri tom hlasno vzdychám.
Bozkami pomaly prejde nižšie. Stiahne mi nohavice a rovno sa vrhne na môj penis. Vezme ma do úst a pár ťahmi ma privedie ku vrcholu. Pobozká ma a ja okúsim sám seba. Niečím studeným do mňa vnikne. Zľaknem sa a stiahnem.
,,Šššš. Je sú to len prsty." Celú dobu čo ma pripravuje ma zahŕňa jemnými dotikmy a bozkami.
Prsty zo mńa vyberie a pomaly do mńa začne vnikať. Snažím sa čo najviac uvolniť, ale bojesti neujdem. Cedrik sa na chvíľu zastavý až kým bolesť nezmizne a vnikne do mňa celý.
Naše milovanie je vášnivé a živočíšne ale aj jemná a plné lásky. Milujeme sa ešte dvakrát až kým nemáme dosť.
Stulím sa mu do náručia a š´tastný zaspím. Za oknom zatiaľ vychádza slniečko ktoré svieti na svet pre nás dvoch.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 frux frux | Web | 2. srpna 2012 v 13:56 | Reagovat

To bylo fajné. Promiň, že jsem si to přečetla až teď, ale neměla jsem čas :-)
Pěkné. Povedlo se ti to :-)

2 Mysticia-sama Mysticia-sama | Web | 8. srpna 2012 v 23:34 | Reagovat

čůůů to bylo kawai ^^ Nádherný jednorázovka

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama