!!Za čo trhám ruky, nohy, hlavy!!
Za reklamy!
Za blbé komenty typu: ,,Si blbá, čo to píšeš za blivajzy a ty nevieš vôbec písať." Beriem kritiku, ale len rozumnú. Blog obsahuje yaoi(boys love)
Kopírovanie. Autor tohoto blogu som JA (pri hrách spoluautory) a tak to prosím rešpektujte.
Zatiaĺ všetko, časom ma určite niečo napadne :D
Vaša Tsuky

Bozk večnosti

15. května 2012 v 19:49 |  Príbehy anjelov(yaoi)
Tak tu je venované Lafix ku narodeninám :*


Počas svojho mizerného života som videl už veľa vojen a ešte viac mŕtvych. Je to veľmi pochmúrne byť anjel prevádzajúci mŕtvych. Síce sídlim v nebi, ale moje krídla sú čierne. Len vďaka tomu môžem vkročiť na miesta vrážd a vojen. Neviem, prečo práve mne prischla táto funkcia, ale snažím sa.
,,Heeej, na čo zase pozeráš?" ozve sa za mnou detský hlások. Otočím sa a uvidím Ezel, anjela nevinnosti a čistoty. Samozrejme má krídla, ale aj mačacie ušká a chvostík. Zvláštne.
,,No tak odpovieš mi, Senri?" roztomilo nafúkne líčka.
,,Ale len tak pozorujem svet. Zatiaľ nikto neumrel, takže to je dobré," usmejem sa na ňu.
,,Nie, ty nie si v poriadku a to už pár storočí," zamračí sa na mňa.
,,Kam tým mieriš?" pozriem na neho. Je pravda, že moje nervy nie sú také ako na začiatku, ale to už nie sú žiadne.
,,Pozri sa na seba. Vyzeráš, ako by si sa s niekým pobil, alebo horšie." Tento anjel toho o bitkách veľa nevie, ale nechám ho v tom, že tak vyzerám.
,,Keď povieš. Inak oznám Michalovi, že letím na zem. Idem sa trochu zregenerovať." Viem, že je to čudná dovolenka, ale mne to tam hore už lezie na nervy.
Dopadnem na rovné nohy, schovám krídla a idem ku svojmu domu. Neraz som tu musel ostať dlhšie a sledovať svoju obeť. A tak som si kúpil menší domček na samote. Otvorím dvere a ovalia ma kúdole prachu. Je vidno, že tu už dlho nikto nebol. Brrr. Zavriem za sebou a pustím sa do upratovania. Záchod a kúpeľňa sú na tom najhoršie. Toľko pavúkov pohromade som už dlho nevidel. Upratovanie my zaberie celý deň. Večer nie som ani veľmi unavený, tak idem vybiť baterky do najbližšieho podniku. Sadnem si ku baru a objednám si jednu kolu s rumom. Môj pohľad zablúdi k jednému čiernovlasému chalanovi. Pri ňom sedí partia asi piatich ďalších a jeden ho bozkáva. Ostatní sa len uškŕňajú. Ten, čo ho bozkáva, nevyzerá, že by s ním mal dobré úmysly.
,,Ten čiernovlasý je Akio a ten modrovlasý je Zen," oznámi mi barman. Tak Akio? Pekné meno. Keď odchádzajú, nepozorovane sa vydám za nimi. Akio vyzerá byť riadne pripitý, ale banda okolo neho je na tom o niečo lepšie. Vedú ho do nejakej uličky, ale on si to evidentne nevšimne. Prikrčím sa za rohom a pozorujem, čo sa bude diať.
Akio si evidentne nevšimne, kam ho zaviedli. Zo sna však precitne, keď ho ten Zen hodí o stenu a zahlási niečo v tom zmysle, že sa s ním môžu hrať. Ostatní sa uškrnú a začnú mu strhávať oblečenie. A stačilo, jeho previesť nechcem. Vbehnem do deja a dvoch od neho odtrhnem. Ostatní sa na mňa vrhnú. Ľahko ich zložím na zem a pozriem sa na toho čo ho bozkával v klube.
,,Pusti ho," zavrčím.
,,A prečo by som mal. Pcháš nos tam kam by si nemal."
,,To ja robím veľmi rád," uškrniem sa a namierim na neho zbraň. Zen si pred seba pritiahne Akia, mysliac si, že mu to pomôže. Strela z tejto zbrane zasiahne iba jeho, ale Akia nie.
Namierim na jeho plece. Akio vyvalí oči.
,,To neurobíš," povie sebaisto.
,,Ale áno." Stlačím spúšť. Akio zavrie oči zmierený so smrťou, ktorá sa nedostaví. Prestrelím Zenovi rameno, ale Akia sa strela nedotkne. Zen ho so zaskučaním pustí a poodstúpi od neho.
,,Ty bastard," zaskučí. Rozbehne sa preč a tá banda blbcov za ním. Akio na mňa vyvaľuje oči.
,,Neboj sa ma. Neublížim ti." Pomaly sa ku nemu priblížim. Vyzerá strašne unavene. Strela musela oňuchať jeho energiu a to tak, že ju z neho musela trochu vytiahnuť. Nuž, v jeho prípade to muselo byť dosť. Pomaly sa mu zatvoria oči a omdlie mi do náručia. Odnesiem ho ku sebe do bytu, kde ho uložím do postele. Sám si usteliem na gauči.

Akio:
Ráno sa zobudím v cudzej posteli. Pamätám sa, že som bol so svojím priateľom v nejakom klube a pridali sa k nám aj jeho kamaráti. Matne si pamätám, že ma ťahal niekam do nejakej uličky a výstrel. Potom som omdlel a zobudil sa až teraz.
Vyhrabem sa z postele a zistím, že mám na sebe niečie tepláky a tričko. Potichu otvorím dvere a vyjdem na chodbu. Zídem dolu schodmi a dostanem sa do veľkej obývačky. Na gauči uvidím ryšavého chalana. Kľaknem si ku nemu a opatrne sa dotknem jeho tváre. Niečo ma na ňom fascinuje. Z oparu ma vytrhnú jeho otvorené oči. Sú tak krásne čierne.
,,Ach, pre-páč," vykoktám a podstúpim od neho. Posadí sa na posteli a pozrie na mňa. Čo odo mňa chce? Možno poďakovanie, napadne mi.
,,Ja....ďakujem ti." I keď neviem, za čo mu ďakujem, lebo si poriadne nespomínam, čo sa včera stalo.
,,Nie je zač," usmeje sa. Má naozaj krásny úsmev. Nie je možné, aby niekto ako on, bol človek. Je taký krásny.
,,Ako sa vlastne voláš?" vypadne zo mňa.
,,Som Senri," odpovie mi.
,,A ty si?"
,,Akio."
,,Máš pekné meno. Si hladný, Akio?" Skôr, ako niečo poviem, mi zaškvŕka v bruchu, akoby som nejedol tri dni.
,,To beriem ako áno." Vezme ma za ruku a usadí ku stolu a začne robiť raňajky. Cítim sa trápne, keď tu len tak sedím.
,,Môžem ti nejako pomôcť?" opýtam sa. Je mi nepríjemné len tak sedieť.
,,Prestri ,prosím, stôl. Príbory sú v prvom zľava." Pozriem mu cez plece, čo varí. Keď zistím, že praženicu, vyberiem dve vidličky a pečivo. Senri na stôl položí dva taniere s praženicou. Usadíme sa za stôl a pustíme sa do raňajok. Keď dojeme, umyjem taniere.
,,Um Senri? Čo sa to stalo včera? Ja si to fakt nepamätám." Je mi trápne priznať to.
,,Myslím, že si sa pripil a tvoj nadržaný kamoš ťa chcel pretiahnuť a ja som ťa odtiaľ nejako dostal. To je všetko."
,,Aha. Tuším by som už mal ísť," nadhodím.
,,Dobre, nebudem ťa tu držať," odpovie mi. Vybehnem hore do izby, kde si na seba natiahnem svoje veci a idem preč.
,,Tak....ahoj," poviem pri dverách. Senri sa asi lúči inak ako ostatní. Príde ku mne a pobozká ma. Vyvalím oči, ale na viac sa nezmôžem.
,,Dúfam, že sa ešte uvidíme." Vystrčí ma z dverí a zatresne mi pred nosom. To čo bolo?

Senri:
Tú pusu som si odpustiť nemohol. Jednoducho ma jeho pery strašne lákali. Sadnem si na gauč a siahnem si na ne. Jeho chuť cítim stále.
Podvečer sa idem prejsť do mesta. Byť celý deň zavretý dnu mi nerobí dobre. Ako si tak kráčam po meste, uvidím Akia.... a toho jeho frajera, tuším, že sa volal Zen. Drží Akia za predlaktie a na líci sa Akiovi rysuje hnusná modrina. Niekam ho ťahá. Prídem ku ním bližšie.
,,Pusti ho," zavrčím na Zena. Zastane a otočí sa na mňa. Akia nepustí.
,,Čo chceš?" Vidím, že rameno má obviazané. Chytím Akia za plece a potiahnem ho ku sebe. Mám väčšiu silu ako on, tak si Akia ľahko pritiahnem ku sebe.
,,Daj ho späť," zavrieska na mňa Zen.
,,Nedám ti ho. Ty si niekoho ako on nezaslúžiš," zavrčím. ,,A upozorňujem ťa. Ešte raz sa ku nemu priblížiš a skončíš horšie ako s obviazaným ramenom." Akia vezmem za zápästie a ťahám ho ku sebe.
,,Nechaj ma," zavreští na mňa. Nevšímam si ho. Zatresnem za sebou dvere od domu a pritisnem ho ku dverám aby mi nemohol utiecť.
,,Nenechám ťa. Už nikdy ťa nepustím ku nemu." Pozriem mu do očí. ,,Prečo si išiel za ním?" Chvíľu je ticho.
,,Nemal som kam ísť. On bol jediný človek, čo bol ochotný ma nechať niekde bývať," zafňuká. Opriem si čelo o jeho.
,,Mal si mi to povedať. Nechal by som ťa tu."
,,Nechcel som, aby si ma ľutoval," zašepká. Pomaly sa priblížim ku jeho perám. Nechám ho, nech ma pobozká sám. Je to krásny pocit cítiť jeho pery na svojich. Vpustí ma dnu a ja konečne môžem prepliesť naše jazyky. Dokonalý pocit.
,,Môžem ti niečo ukázať?" opýtam sa. Kývne. Pomaly začnem vystierať svoje čierne krídla. Vyvalí oči.
,,Ty si anjel?" opýta sa po počiatočnom šoku.
,,Tak nejako. Som anjel Padlých," odpoviem. Opatrne sa dotkne mojich krídiel.
,,Nie sú z porcelánu," zasmejem sa.
,,Sú nádherné," vydýchne.
,,Ďakujem. Si prvý, ktorý mi to povedal."
,,Nemožné. Takú nádheru nejde prehliadnuť." Pohladím ho po tváričke.
,,Ty si nádherný," zašepkám a znovu nás spojím v bozku večnosti.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lafix Lafix | Web | 16. května 2012 v 16:26 | Reagovat

moc krásné, děkuju za věnování :)

2 Rhea Rhea | Web | 16. května 2012 v 20:48 | Reagovat

Roztomilý, opravdu. :-)

3 Frux Frux | Web | 17. května 2012 v 10:34 | Reagovat

Skvělá povídka Tsuky. Černé křídla musí vypadat vážně nádherně, když jsem si to přdstavila :-)

4 tsuky tsuky | 17. května 2012 v 15:04 | Reagovat

[3]: no jo ja som zaťažená na čiernu :D

5 Mysticia-sama Mysticia-sama | Web | 20. května 2012 v 15:57 | Reagovat

kawaii, to bylo nádherný ^^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama