!!Za čo trhám ruky, nohy, hlavy!!
Za reklamy!
Za blbé komenty typu: ,,Si blbá, čo to píšeš za blivajzy a ty nevieš vôbec písať." Beriem kritiku, ale len rozumnú. Blog obsahuje yaoi(boys love)
Kopírovanie. Autor tohoto blogu som JA (pri hrách spoluautory) a tak to prosím rešpektujte.
Zatiaĺ všetko, časom ma určite niečo napadne :D
Vaša Tsuky

Ochranca

5. dubna 2012 v 19:15 |  Jednorazovky
Joo konečneeeeee je to tu. Ďalšia jednorázovka *fanfáti* nech sa pači:

Asi pred tromi mesiacmi otec kúpil kaštieľ ďalej za mestom kde nikto neni. Ten kaštieľ je taký veľký, že sa v ňom dá stratiť. Keď som ho videl prvý krát, zbadal som na ňom niečo zvláštne. Doteraz neviem čo to bolo. Možno tá divná energia alebo niečo také, no.
,,No tak Alex. Nečum a poď," zakričí na mňa brat. Vezmem si svoj batoh a ďalšie dve krabice. Vybehnem hore po schodoch rovno na koniec dlhej chodby a vojdem do svojej izby. Hodím sa na svoju posteľ. Ani za nič sa mi nechce vybaľovať ale čo sa dá robiť. So zavrčaním som sa do toho pustil. Asi za dve hodiny som mal hotovo a išiel som pomôcť dole. Vybaľovanie nám zabralo celý deň. Potom už len rýchla sprcha a bol som súci akurát tak na spánok. V polospánku ucítim ako sa ma niečo dotkne. S ľaknutím si sadnem a rozžnem. Obzerám sa po izbe ale nikoho nevidím. Srdce sa mi trochu ukľudní a ja pomaly zaspím. Ale nezhasnem. Celú noc sa už nezobudím až ráno na ten otravní budík. Nespokojne ho vypnem a vstanem. Teraz musím vstávať skôr ak chcem stihnúť školu. Vykonám rannú hygienu, oblečiem sa a zídem dolu na raňajky.
,,Dobré ráno. Vyzeráš ako mátoha. Nespal si?" privíta ma otec.
,,Ale hej." Zložím sa ku stolu kde už na mňa čaká praženica. Rýchlo ju zhltnem a bežím za bratom do školy. Tam to stihneme tak tak ale stihneme. Cez prestávku ku mne dobehne Zen.
,,Tak ako sa tam žije?"
,,Asi si budem musieť kúpiť mapu," odpoviem mu.
,,Radšej GPS, to je menšie."
,,Ako povieš no."
,,Inak, chcel som ťa poprosiť či mi nepomôžeš s tou matikou...úplne v nej plávam." Urobí na mňa psie oči.
,,Ale hej. Pôjdeme ku nám dnes po škole. OK?"
,,Jasné. Diky." Po škole sa odpraceme ku nám kde mu do hlavy začnem vtĺkať vzorce a postupy. Chudákovi Zenovi sa po hodine začne pariť z hlavy.
,,Ale zase až také ťažké to neni," snažím sa ho povzbudiť.
,,Pre niekoho ako ja to je niečo nepochopiteľné Alex," zafňuká a pozrie na mňa. Až teraz mi došlo že je nejako moc blízko. Priblíži sa ešte viac. Pozerám mu do očí. Jeho pery sú skoro pri mojich keď...Keď vzduchom preletí váza. Keby sa Zen nebol uhol tak ju má rozbitú na hlave.
,,Čo to sakra bolo?" To by som aj ja rád vedel. Obaja vypliešťame oči na rozbitú vázu.
,,Asi by som už mal ísť." Postaví sa a ide preč. Ja sa zatiaľ spamätávam zo šoku.
,,Čo si ho uhryzol keď odtiaľto tak vystrelil?" zarehoce sa brat vo dverách. Keď si všimne kam pozerám začne ešte viac:
,,Čím ťa ten chalan tak naštval že po ňom musíš hádzať vázu?" A s týmto sa zdekuje preč. Na celý deň vypadnem von. Tam sa bojím ostať. Vrátim sa až na večeru.
,,Kde si bol celý deň?" opýta sa mama keď si sadneme ku večeri.
,,Von....skúmal som les," poviem popravde. Spokojne kývne a ja som rád že sa v tom nerýpe. Nerád by som jej klamal a keby som jej povedal pravdu asi by ma mala za blázna. Po večeri umyjem riad a idem hore. Tam si ľahnem za notebook a chatujem so Zenom. Asi po pól hodine začne blikať lampa. Asi dochádza žiarovka. Ale keď sa mi vypne notebook viem že to tak asi nebude. Veď som ho dnes nabíjal. Skúsim ho zapnúť, ale ruku akoby mi niečo držalo. Začnem sa mykať ale niekto si na mňa sadne. Toto čo je? Začnem zo sebou hádzať ale je mi to prd platné lebo na mne sedí riadna váha.
,,Nemrv sa," zašepká mi niekto do ucha. Ten hlas je chlapčenský.
,,Tak ma pusti." A naozaj. On ma pustil. Posadím sa a na posteli uvidím chalana. Má šedé vlasy a krásne zelené oči.
,,Ako si sa sem dostal?" poviem nalepený na okno.
,,Ja som tu bol vždy len ma nikto nevidel," povie s úsmevom.
,,Ty si duch,?" opýtam sa už kĺudnejšie. Prikývne.
,,Aha a prečo strašíš mňa?"
,,Lebo si sa mi nasťahoval do izby."
,,Aha tak prepáč...ja sa teda presťahujem."
,,Ale nie nemusíš. Keď už ma vidíš tak tu ostaň."
,,A ako sa vlastne voláš?" opýtam sa rýchlo.
,,Som Night," odpovie mi. Poklepe na miesto vedľa seba. Sadnem si ku nemu. Do noci sa spolu rozprávame a potom idem spať. Stále mám dojem že je niekde pri mne. Ráno prebehne ako vždy, cesta do školy je útrpná a škola ešte horšia. Nikdy som tu nebol obľúbený ani. Pre všetkých som vždy bol ten knihomoľ. Už od základky to bolo takéto. Dúfal som, že aspoň tu to bude iné ale to som sa riadne sekol. Nejaký kamaráti. .nejaké pochopenie. Až v druhom ročníku prišiel do školy Zen ktorí sa ma prvý krát zastal. A tak sme sa začali kamarátiť a po nejakej dobe som zistil že on sa do mňa zamiloval. Nikdy som jeho city neopätoval. Nemohol som sa zamilovať do svojho kamaráta. Do svojho jediného kamaráta. To proste nešlo... Ale Zen to pochopil a dal mi s tým pokoj. Aspoň doteraz.
Dnes do školy neprišiel, ráno mi písal že má chrípku. Ach to zas bude peklo. S týmto zapadnem do lavice a snažím sa dávať pozor. Keď zazvoní, vyleziem na strechu a ostanem tam. Keby som mal aspoň kĺud. Ale nie. Dovalí sa nejaká banda chalanov a začnú na mňa hulákať. Keď chcem odísť nepustia ma ale začnú ma ošahávať. Začnem sa brániť ale nič nezmôžem a oni sa začnú ešte viac rehotať. Ako sa tak na mne bavia jednému na hlave pristane kameň.
,,Au," zvreskne. Otočí sa ale nikoho tam neuvidí. Priletí ďalší kameň a ten zasiahne jedného za mnou.
,,To..to čo je?" banda sa spamätá a zmizne. Keď ma nikto nedrží zamotajú sa mi nohy a začnem padať. Avšak, nepadnem lebo ma niekto chytí. Otvorím oči a stratím sa v krásnych zelených očiach.
,,Ehm. .ďakujem."
,,Neni zač," usmeje sa a pustí ma. Cez celú školu ho cítim pri sebe a keď ma niekto napadne dostane od neho cez držku. Alebo tý čo si na mňa otvoria hubu majú menšiu nehodu. Po škole idem Zenovi zanieť úlohy.
,,ahoj," pozdravy ma z postele.
,,Nazdar maród. Nesiem robotu," zaškerím sa na neho.
,,To mi ani na smrteľnej posteli nedajú pokoj?"
,,Asi nie," usmejem sa a sadnem si ku nemu na posteľ. Ako náhle si sadnem tak je pri mne a blíži sa ku mojim perám. Aj by ma pobozkal ale vzduchom preletí jedna dosť tučná kniha. Zen sa chudák uhne.
,,Okolo teba sa fakt niečo deje." Ani netušíš. Rýchlo mu nadiktujem veci a zmiznem. Doma nikto neni.
,,Tak kde si?" Zakričím na Nighta.
,,Tu som.. Čo sa čertíš?" opýta sa akoby nič.
,,Tak ty sa ešte pýtaj. Prečo si po ňom hodil tú knihu?"
,,Nikto ťa nebude ocucávať."
,,Tak to je snáď moja vec?" Priskočí ku mne a pritlačí ma ku stene.
,,To smiem iba ja," zavrčí.
,,Tak na to zabudni...však ťa nepoznám a ešte k tomu si duch!"
,,No a?? dotýkať sa ťa môžem a aj ostaný ma uvidia."
,,Ale to nejde....ja.. nepoznám ťa."
,,Tak ma spoznaj. Dovoľ mi priblížiť sa ku tebe, Alex." Vezme moju ruku a pritlačí si ju na miesto kde kedysi bilo srdce. Ale aj teraz ho cítim. Bije. Bije inak ako ľudské ale bije.
,,D..dobre," poviem na koniec.
,,Ďakujem...sľubujem že ťa nesklamem." Pobozká ma. Teraz sa do bozku zapojím aj ja. Je to tak krásne. Prepáč Zen, ty si môj kamarát, viac medzi nami nikdy nebude. Night je môj a nikdy ho od seba nepustím. Odnesie ma do mojej izby a jemne akoby som bol z porcelánu ma položí na posteľ. Jemne mi prejde rukou po hrudi až ku pásu tam sa zastaví. Vráti sa späť až ku krku. Pobozká ma.
,,Night," oslovím ho popri bozku. Pozrie na mňa. ,,Dnes nie, prosím."
,,Dobre. Môžem ísť s tebou do sprchy?" opýta sa. Trochu sa začervenám ale kývnem. Vezme ma do náručia a posadí ma na práčku kde ma začne vyzliekať. Keď som vyzlečený tak ma vezme pod sprchu. V jeho dotykoch necítim chtíč len skúma a spoznáva moje telo. Spod sprchy ma vytiahne, osuší a uloží do postele. Ľahne si ku mne.
,,Milujem ťa, Alex."
,,Aj ja teba, Night."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Rhea Rhea | 5. dubna 2012 v 19:34 | Reagovat

Krásně slaďoučký. :-)

2 tsuky tsuky | 5. dubna 2012 v 19:35 | Reagovat

jop ako med..diky :-D

3 Frux Frux | Web | 9. dubna 2012 v 21:28 | Reagovat

To se mi lííbilo.
Mám ráda duchy :)
Roztomilé, jak pořád házel ty věci a jak ho ve škole ochránil.. ňuňů :D

4 Scana Scana | Web | 19. dubna 2012 v 21:54 | Reagovat

vážně hezká povídka :D

5 Ilay Ilay | Web | 22. dubna 2012 v 19:09 | Reagovat

Nyaa to bylo vážně strašně romantickéé :) prostě nádhernáá líbilo se mi to, myslím, že si od tebe ještě něco přečtu :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama