!!Za čo trhám ruky, nohy, hlavy!!
Za reklamy!
Za blbé komenty typu: ,,Si blbá, čo to píšeš za blivajzy a ty nevieš vôbec písať." Beriem kritiku, ale len rozumnú. Blog obsahuje yaoi(boys love)
Kopírovanie. Autor tohoto blogu som JA (pri hrách spoluautory) a tak to prosím rešpektujte.
Zatiaĺ všetko, časom ma určite niečo napadne :D
Vaša Tsuky

Samota prináša bolesť

14. března 2012 v 12:31
Ucítim zuby na svojom krku. Prekvapene otvorím oči a zistím, že zuby patria Lukovi. Luka je môj priateľ ale nie je to človek. Je to upír...môj upír.
,,Luka?" pozriem na neho prekvapene. Nikdy odo mňa nepil lebo to zamietol. Ja by som mu aj dal ale keď nechcel.....Ale v poslednej dobe začína mať chute...ja by som sa nebránil ale nedovolím mu to už len kvôli nemu.
,,Chcem," zachraptí.
,,Nie nechceš," odpoviem mu. Nepríjemne sa na mňa usmeje. Zase je hladný. Jazykom mi prejde po krku. Jasne cítim jeho tesáky na krku. Poddám sa tomu. Pohladí ma po stehne a prejde mi po penise. Vzdychnem. Nemôžem odolať. Už dávno som uvažoval o tom aké by to bolo, keby som mal jeho zuby v krku a sal by zo mňa. Ale najprv si ho pritiahnem ku sebe pre bozk. Ucítim ako mi začne sať krv z rany na pere. Trochu to bolí ale ten pocit je perfektný. Znovu mi jazykom prejde po krku. Už to bude už ma uhryzne už...nič. Otvorím oči a uvidím jeho hnedé oči.
,,Prepáč," povie previnilo.
,,To nič...mne to nevadí," usmejem sa.
,,Ale mne áno...s tvojou krvou by bolo až moc ľahké vziať si ťa."
,,To by bolo OK. JA ťa naozaj chcem," zafňukám. Občas mám pocit že o mňa ani nestojí.
,,Nie ublížil by som ti." A takto je to vždy. Vstanem a idem dole urobiť raňajky. Keď stojím pri sporáku, zo zadu ma objíme Luka.
,,Riky...hneváš sa?"
,,Nie len...asi som trochu sklamaný." Otočím sa ku nemu čelom a dám mu pusu na nos. Jemu to zrejme nestačí a vrhne sa na moje pery.
,,P-počkaj, horia nám raňajky." Rýchlo sa otočím späť a ratujem omeletu.
,,Dobrú chuť," zaprajem mu a pustím sa do toho. Raňajky prebehnú v tichu potom umyjeme riad a Luka sa odoberie do pracovne. Smutne sa za ním pozriem......rozhodnem sa ísť trochu na čerství vzduch. Zamierim ku jednému jazeru kde viem že nikto nebude. Sadnem si na breh a pozorujem hladinu.
,,Prečo si tu tak sám," ozve sa vedľa mňa. Zodvihnem hlavu a uvidím asi päť ročné dievčatko.
,,Len tak," odpoviem bez nálady.
,,Nikto by nemal byť sám," nedá sa.
,,Aj ty si tu sama," upozorním ju.
,,Nie, nie som. Teraz si tu aj ty takže už sme dvaja."
,,Takže už ani ja nie som sám." To dievča je zvláštne.
,,Ale keby som neprišla bol by si tu sám a bol by si smutný." Možno má pravdu.
,,Ale ja som sem prišiel na to aby som bol sám," upozorním ju znovu.
,,A ja ti opakujem že nikto nemá byť sám. Samota prináša bolesť a bolesť ničí." Zvedavo sa na ňu pozriem. Kto je toto dievča. Na päť rokov má toho v hlave až moc.
,,A čo ty vieš o živote," poviem mrzuto.
,,Viac ako ty. A pozri...tam sú moji rodičia," ukáže za mňa. Otočím sa a uvidím manželský pár ako jej kývajú. Dievča sa k nim rozbehne. Keď ich oboch chytí za ruky, zmiznú. Vyvalím oči. To čo bolo? Potom si spomeniem ako som vyvaľoval oči na Luku keď mi povedal že je upír. A keď môžu existovať upíry prečo, nie duchovia?
Pri jazere zostanem celý deň a keď sa začne stmievať dorazím domov.
,,Som doma," zakričím keď sa vyzujem. Žiadna odozva. Vojdem do jeho pracovne a uvidím ho spať na stole. Potichu prídem k nemu a pohladím ho po vlasoch. Ospalo ku mne zodvihne hlavu.
,,Ahoj," poviem po tichu aby ho to nebolelo.
,,Hm," zamručí. V jeho očiach sa blysne červená. Zrazu sa postaví a mňa pricapí na stôl.
,,Luka nerob," začnem sa brániť. Nereaguje len mi začne rozopínať košeľu. Snažím sa ho odtlačiť ale je strašne silný. Oblizne mi krk a pohladí ma po nohe. Ako ráno, tak aj teraz sa zárodky odporu vo mne rozpustia. Kto by odolal. Ale Luka mi to potešenie nedopraje lebo prestane.
,,Prečo si prestal?"
,,Ty vieš prečo," zavrčí a už sa odo mňa chce odtiahnuť. Rýchlo si ho pritiahnem späť čo najbližšie ku tvári.
,,Teraz ma počúvaj. Ak sa nenapiješ zomrieš. A ak zomrieš ty pôjdem za tebou. Rozumieš mi?"
,,Ale ty veľmi dobre vieš že keď sa napijem som agresívny a budem chcieť omnoho viac," protestuje.
,,No a? Aj ja to chcem. Chcem teba." Hladne sa mu prisajem na pery. Chvíľu nereaguje ale ani on nemá oceľové nervy a zapojí sa. Prejde mi po vzrušenom úde. Nadšene zavzdychám. Prejde mi perami po krku. Ja to chcem chcem chcem.... A zrazu to ucítim Jeho zuby sa predierajú kožou na mojom krku.
,,Ach," vyrazím zo seba keď začne sať. Niečo tak krásne som ešte nezažil. Po chvíli prestane a zodvihne ku mne oči plné túžby. Začnem mu rozopínať košeľu ktorá poputuje na zem. Znovu ma začne bozkávať. Zodvihne ma a odnesie do spalne. Rozopne mi nohavice a tie aj s boxerkami letia preč. Zopakujem to a naskytne sa mi pohľad pre bohov. Nikdy som ho nevidel úplne nahého len jeho hruď. Ja ho tak chcem. Natiahne sa za mňa a v jeho ruke uvidím nejakú tubu. Jej obsah si vytlačí na prsty a a zamieri ku môjmu vstupu. Keď do mňa vnikne prvým prstom blažene zavzdychám. Pridá druhý prst a ja som na pokraji blaženosti.
Keď ich vyberie nespokojne zamručím.
,,Neboj, ešte som neskončil," usmeje sa na mňa. Ach, toto som chcel počuť. Roztiahne mi nohy a pomaly do mňa začne prenikať. Stiahnem sa lebo to začne pekelne bolieť.
,,Šššššš," začne ma tíšiť." Uvoľni sa," odporučí mi a začne ma bozkávať. To dokonale odvedie moju pozornosť a onedlho je vo mne celý. Chvíľu sa nehýbe.
,,Milujem ťa Luka," zašepkám.
,,Aj ja teba Riki." Keď sa vo mne pohne vesmír vybuchne v slasti. Jeho pohyby nás oboch ženú k vrcholu. Ešte chvíľu a vyvrcholím. Luka mi znovu zahryzne do krku a vyvrcholí aj on. Unavene sa prevalí na bok a mňa si pritiahne bližšie.
,,Bolo to nádherne, láska. Ďakujem," zašepká mi do vlasov. Nie, to ja ďakujem tebe, že ma nenecháš samého. Lebo samota prináša bolesť a bolesť ničí.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama