!!Za čo trhám ruky, nohy, hlavy!!
Za reklamy!
Za blbé komenty typu: ,,Si blbá, čo to píšeš za blivajzy a ty nevieš vôbec písať." Beriem kritiku, ale len rozumnú. Blog obsahuje yaoi(boys love)
Kopírovanie. Autor tohoto blogu som JA (pri hrách spoluautory) a tak to prosím rešpektujte.
Zatiaĺ všetko, časom ma určite niečo napadne :D
Vaša Tsuky

Do nového domu

15. března 2012 v 18:42 |  Nariho nový život(pozastavené)
Idem po uličke, ktorú lemujú mladý chalani. Nevyzerajú zle ale mňa zaujal jeden na konci. Áno uhádli ste, som na trhu s bielym mäsom. U nás to neni nič nezvyčajné. Prídem na koniec radu. Na podlahe leží spiace telo asi 14 ročného chlapca s bielymi vlasmi. Na jeho tele si všimnem nepekné modriny.
,,Tohto," poviem strážnikovi. Kývne otvorí celu.
,,Vstávaj." Šklbne reťazou ktorú má chalan pripevnenú ku obojku. Konečne sa mi naskytne príležitosť vidieť jeho oči. Sú zelené na niektorých miestach až žlté.
,,Pohni sa," zavrčí na neho strážnik a znovu šklbne reťazou. Výnde z cely a podá mi ju. Od teraz je jeho život v mojich rukách.
,,Ešte jedna vec." Vytiahne injekciu.
,,Toto mu vpichnite keď ho budete prevážať odtiaľto," odporučí mi. No uvidíme. Pohnem sa preč a chalan ide ako pes za mnou, nemusím ničím šklbať. Keď videme von sadne si do auta a pichnem mu injekciu. Skoro okamžite zaspí. Nasadnem aj ja a ideme domov. Tam ho ešte spiaceho vytiahnem z auta a vynesiem ho hore do izby. Viem, že by stačilo ním zatriasť a on by sa zobudil ale to nechcem. Nikdy som nebol tvrdý na nikoho a ani na svojich otrokov. V podstate som si ich brával len tak na jednu noc a potom išli späť ale on je o niečom inom. Je to pre niečo iné. Uložím ho do postele a slúžkam nakážem nech ma zavolajú keď sa zobudí.

Otvorím oči. Toto je prvý krát čo som sa zobudil samovoľne a nie šklbnutím reťaze. Viem že som dostal pána ale prekvapilo ma to. A ešte ma prekvapilo že ležím v posteli a nie na zemi. Opatrne sa posadím. Izba je priestranná. Do izby vojde nejaké dievča- asi slúžka.
,,Ach, už si hore. Fajn." Vide z izby. Chvíľu sa okolo seba obzerám až mi zrak padne na chlapa pri dverách. Z ľaknutím vyskočím z postele. Hodím sa na kolená a začnem sa ospravedlňovať. Zastaví ma až jemný dotyk na pleci. Zdvihnem hlavu.
,,To je OK. Ja som ťa uložil do tej postele a nie preto aby som ťa potrestal," povie mi pán jemne. Som z toho mimo. Vždy nás učili že pánom sme na obtiaž a je ich dobrá vôľa že si nás nechajú. A za to im máme slúžiť a vyhovieť vo všetkom.
,,Ja ti naozaj nechcem ublížiť," povie mi pán chlácholivo. Zodvihne ma zo zeme a odnesie do kúpeľne kde ma posadí do vane a začne umývať. Znovu ma prekvapí. Tá voda neni studená ale príjemne teplá. Keď ma doumýva zabalí ma do mäkého uteráku. Potom ma odnesie späť do postele a až po uši zachumle do periny.
,,Ako sa vlastne voláš?"
,,Nari, pane." Pán spokojne kývne.
,,Pane? Prečo idete preč?" Veď toto je vaša posteľ a.....aj ja som váš." Pán zastane v pól kroku a otočí sa na mňa.
,,Toto si naozaj myslíš?," sadne si ku mne na posteľ. ,,Nepatríš nikomu ani mne. Ty si človek a nikto nemá právo na teba siahnuť bez tvojho súhlasu."
,,Ale vy ste ma kúpil som váš," oponujem mu.
,,Nie. Na to aby som ťa kúpil mám vlastné dôvody. Ja nechcem aby si mi patril. A ešte niečo. "Siahne mi Dá mi na krk a odopne obojok. Prekvapene zažmurkám. Pán sa usmeje, dá mi pusu na čelo a odíde.

Unavene sa zvalím do postele. Ten chalan je fakt zlatý ale trochu ma trápi to jeho chovanie. Áno ja viem že každý sa takto chová ale ja ho od toho odnaučím. Ale až zajtra. Teraz si pekne ľahnem a zaspím.
O niekoľko hodín ma zobudí krik. Vyskočím na nohy a idem do izby oproti. Keď otvorím dvere, uvidím Nariho ako sa nepokojne hádže na posteli ak kričí zo sna. Pribehnem ku nemu a jemne ním zatrasiem. Po chvíli otvorí oči ale zjavne ani nevie kde je. Len ho objímem. Privinie sa ku mne a nie je ochotný ma pustiť. Však ho ani nenútim. Keby to bolo za inej situácie tak som aj rád ale teraz.......Uvedomím si že zaspal. Keďže ma nechce pustiť, ľahnem si s ním do postele a jeho si nechám pritisnutého ku sebe. Zaspať však nemôžem. Hlavou mi vŕta otázka: Koľko krát asi takto kričal zo sna a nikto pri ňom nebol. Nikto ho neobjal a neutešil? To sa odteraz zmení. S touto myšlienkou sa odoberiem do náručia Morfeovho.

Ráno sa zobudím v postele a s pánovou rukou okolo pása. Opatrne sa ku nemu obrátim tvárou a zistím, že nespí.
,,Dobré áno," usmeje sa na mňa.
,,Dobré ráno." Trochu sčerveniem. Pán vstane a ide preč. Tiež vstanem a idem za ním. Zídeme dole do kuchyne. Prekvapene na neho pozriem.
,,No ideme raňajkovať, nie?" Z chladničky vyberie salámu a vajíčka a začne robiť omeletu. Tak toto bude ešte dosť divné. Prečo ju robí on keď som tu ja?
,,Pane? Prečo nevarím ja? Predsa na takéto veci som tu ja," ozvem sa opatrne.
,,Ja viem že si tu a keď už si tu tak poď jesť." Postrčí ma ku stolu a usadí zaň.
,,A jedz," povie nekompromisne. Viem že pánovi by som odporovať nemal ale tu to nejde. Len pokrútim hlavou.
,,Ale no tak, až sem počujem ako ti škŕka v bruchu," zažartuje. A aj naďalej pozerám na naložený tanier.
,,Tak inak." Prisunie si ku mne stoličku, vezme lyžicu a začne ma kŕmiť. Prekvapene na neho pozriem a otvorím ústa. Využije to a strčí mu tam lyžicu s omeletou. Takto ma nakŕmi a umyje riad. Asi mi začal nový život, čo poviete?


Postavy:

Cedrik(pán):

Nari:
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Mysticia-sama Mysticia-sama | Web | 16. března 2012 v 21:42 | Reagovat

Kawai už se moc těším na pokračování, snad bude Nari v bezpečí a milován... Krása

2 Rhea Rhea | 17. března 2012 v 0:28 | Reagovat

Tak tohle bylo rozkošný... :-P Moc se mi to líbilo... Těším se na další.. ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama