!!Za čo trhám ruky, nohy, hlavy!!
Za reklamy!
Za blbé komenty typu: ,,Si blbá, čo to píšeš za blivajzy a ty nevieš vôbec písať." Beriem kritiku, ale len rozumnú. Blog obsahuje yaoi(boys love)
Kopírovanie. Autor tohoto blogu som JA (pri hrách spoluautory) a tak to prosím rešpektujte.
Zatiaĺ všetko, časom ma určite niečo napadne :D
Vaša Tsuky

2. kapitola

20. března 2012 v 18:51 |  Neúprosny osud(yaoi, činné)
A je tu druhá kapitola. začínajú sa mi krížiť či a to mám toho toľko pred sebou...no uvidíme. Pekné číanie:

Miernim kopom otvorím vchodové dvere ktoré tak isto aj zatvorím. Chalan(ešte som sa nespýtal na jeho meno) mi po ceste zaspal v náručí. Uložím ho do postele kde pred tým ale teraz pri ňom ostanem. Onedlho sa na mňa uprú jeho modré kukadlá.
,,Vitaj medzi živými," usmejem sa na neho.
,,Čo..čo tu robím?" Zmetene sa posadí. V zápetí sa jeho oči rozšíria strachom.
,, Ja musím ísť domov lebo otec..." nedopovie lebo ku nemu priskočím ja. Uprie na mňa zrak.
,,Nikam nepôjdeš. Tam ťa už nepustím. .Nikdy." Sadnem si na posteľ a zovriem ho v náručí.
,,Ale on ma tu nájde. On ma nájde aj v pekle," zafňuká. Pritisnem si ho bližšie.
,,Neboj, nič ti už nikdy neurobí ja mu to nedovolí."
,,Sľubuješ?"
,,Sľubujem," zašepkám mu do vlasov. Unavene si zloží hlavu na moje plece.
,,Ďakujem," zašepká. Len sa pousmejem. Aj s ním si ľahnem.
,,Čo to robíš?" opýta sa celý červený.
,,Neboj len si chcem ľahnúť. Ani sa ťa nedotknem," poviem mu s úsmevom a pozorujem ako sčervenie ešte viac. Je strašne roztomilý. Ale to si zatiaľ nechám pre seba.
,,Aha um...no dobre," povie po tichu a pritúli sa ku mne. Opatrne cez neho prehodím ruku. Usmejem sa keď neuhne.( furt sa len škerí mno) Onedlho zase zaspí. Bol by som aj ja ale vyruší ma zvonenie pri dverách. Nespokojne zavrčím a idem otvoriť.
,,Kde je môj syn?" zakričí na mňa pán pred dverami. Domyslím si že to je jeho otec.
,,Tak váš syn," uškrniem sa. ,,Ako ho ešte môžete nazývať synom keď ho tak tlčiete?" Žena vedľa neho sa mykne. Zjavne to netušila.
,,Ja ho nebijem. Odkiaľ máte túto sprostosť?" robí sa blbým.
,,Tak na to by som sa rád pozrel. Ako vysvetlíte tie modriny a stopy po remeni?"
,,Čo ja viem čo robí s tými svojimi kamošmi?"
,,To neviem ani ja ale viem, že ste mu to spravil vy." Na schodoch ucítim jeho prítomnosť.
,,Nerien poď sem," zakričí na neho chlap predo mnou. Tak Nerien? Pekné meno. Nerien zíde dole ale zastane kúsok odo mňa.
,,Povedal si že mi nič nespraví. Sľúbil si mi to," povie a uprie na mňa smutné oči. Ako ja neznášam keď aj v nich smútok.
,,Neboj sa nič ti nespraví ja slovo držím." Prídem ku nemu a objímem ho. Pritlačí sa ku mne čo najbližšie a hlavu schová do ohybu môjho ramena.
,,Okamžite poď sem," zahuláka odo dverí. Využije to, že tam nie som a začne si to rázovať ku nám. Nariena posuniem za seba a postavám sa do bojovej pozície. Keď mi chce vraziť tak mu ruku zdrapím a skrútim za chrbát.
,,Ešte raz sa ku nemu priblížiš tak ťa darujem Satanovi ako darček pod stromček." A verte že Satan by bol aj celkom rád. Za zvučných protestov ho vykopnem von na ulicu.
,,Počkajte," ozve sa keď chcem zavrieť dvere. Otočím sa a uvidím tú ženu čo bola s tým debilom.
,,Čo chcete?"
,,Chcem svojho syna. Ja viem.." Zarazím ju zdvihnutím ruky.
,,Poďte ďalej, nebudeme to riešiť na ulici," pozvem ju. Nechám ju prejsť a zatvorím dvere. Usadím ju na gauč. Všímal som si hlavne Narienove reakcie. Je prekvapený ale strach na ňom neni.
,,Tak hovorte," vyzvem ju.
,,Ja viem že som ho nemala nechávať samého len s ním ale nemohla som inak. Keby som bola vedela že toto mu robí nikdy by som ho s ním nenechala." Vstane a pristúpi ku Narienovi. Nebojí sa jej a to je dobré.
,,Narien, pôjdeš so mnou domov?" opýta sa ho. Narien pozrie na ňu a potom na mňa. Príde ku mne:
,,Môžem ísť?" opýta sa. Akoby som ho tu mohol držať.
,,Ja ťa tu nedržím. Je to len na tebe, maličký." Trochu ma to bolí ale keď bude šťastný tak budiš.
,,Dobre ale budeš ma navštevovať inak sa na teba prisajem a nepustím ťa." Prudko ma objíme.
,,Samozrejme že budem. Bez teba by som nemohol existovať." Prekvapene na mňa pozrie.
,,Bež už," pošlem ho preč. Toto nemal vedieť nie teraz. V jeho očiach sa obiavý sklamanie. Vybehne hore schodmi. Vyberiem sa za ním. Pozorujem ho ako sa prezlieka. Je taký nádherný. Ale ešte nie, ešte musím počkať. Prejde okolo mňa. Vo dverách ešte zastane:
,,Ako sa vlastne voláš?"
,,Som Yaoshigo."
,,Tak sa uvidíme, Yaoshigo," usmeje sa a je preč. S blažením pocitom sa pozerám von oknom kým mi nezmizne.
A postavy:

Yoshigo:


Narien:
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Rhea Rhea | 20. března 2012 v 22:17 | Reagovat

Nerien je sladkej. A ten obrázek. Krása. Jen by mě zajímalo, kam si ho asi tak ta máma odvede. Bydlela přece s tim otcem nebo ne? Hezká kapča.

2 tsuky tsuky | 21. března 2012 v 14:16 | Reagovat

[1]: uvidíš v ďalšej kapitole :-P

3 Mysticia-sama Mysticia-sama | Web | 19. května 2012 v 13:30 | Reagovat

xó, tak nevím, jestli zapomínám komentovat, nebo jestli jsem to nečetla xD *drahá nečetla jsi to* Díky Ari :-* Koukám, že přibyly dílečky, tak se do nich pustím ^^ Yoshigo má jediný štěstí, že  Nariena nenechal odejít s tátou ^^

4 tsuky tsuky | 19. května 2012 v 20:15 | Reagovat

To by dojmu neurobila *ti nikto neverí* no jooo

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama