!!Za čo trhám ruky, nohy, hlavy!!
Za reklamy!
Za blbé komenty typu: ,,Si blbá, čo to píšeš za blivajzy a ty nevieš vôbec písať." Beriem kritiku, ale len rozumnú. Blog obsahuje yaoi(boys love)
Kopírovanie. Autor tohoto blogu som JA (pri hrách spoluautory) a tak to prosím rešpektujte.
Zatiaĺ všetko, časom ma určite niečo napadne :D
Vaša Tsuky

1. kap

11. března 2012 v 17:25 |  Neúprosny osud(yaoi, činné)
Prechádzam po tmavom parku. Som rád že tu nikto nie je aspoň mi dajú pokoj. Sadnem si na lavičku a snažím sa prekonať ukrutnú bolesť v bruchu. Otec zase prišiel zo služobnej cesty a chytil nerva keď sa dozvedel že nejaký obchod sa posral. Jeho zúrivosť sa presmerovala na mňa. Len tak z ničoho nič. Zobral na mňa opasok a tuším ma pár krát kopol. Keď skončil odplazil som sa preč. Nestalo sa to prvý krát a mama nikdy nie je doma.
,,Hej mladý, nie si tu nejak sám?" Otočím hlavu tým smerom. Stojí tam nejaký chalan s hnusným pohľadom.
,,Čo teba do toho?" Zodvihnem sa z hojdačky a chcem ho obísť ale miesto toho skončím natisnutý na stenu.
,,Pusti ma," zavrčím.
,,Ale no tak...poďme sa trochu zahrať." Rukou mi prejde po stehne a zamieri mi do rozkroku. Začnem ho od seba odtláčať ale nejak si ma nevšíma a pokračuje. Ten chalan je ako skala. Keď ucítim ako mi rozopína bundu začnem sa hádzať. Zrazu mi na líci pristane facka až si narazím hlavu o stenu.
,,Nebráň sa lebo to bude bolieť," zasyčí. Rukou mi vojde pod triko a ja sa oklepem hnusom.
,,Nechaj ma," zanariekam.
,,Tak to nepôjde. Na to si až moc sladký." Rukou mi začne šmátrať po hrudi. Zdám to. Zavriem oči, zahryznem si do pery a čakám čo bude robiť. Chvíľu cítim jeho odporné dotyky všade a potom...nič. Pomaly otvorím oči a uvidím ho nalepeného na stene oproti ku ktorej ho tlačí nejaký chalan. Všimnem si že mu niečo hovorí ale nepočujem čo. Chalan ho pustí a prace sa preč. Chalan číslo dva prejde ku mne.
,,Nechajte ma, prosím," zakňučím.
,,Neboj ja ti neublížim, ja nie som on." Pozriem sa mu do čiernych očí. Jeho tvár sa priblíži ku mojej. Na koniec stratím vedomie.

Pozerám sa na jeho pokojnú spiacu tvár. Je neskutočne zlatý. Nakloním sa ku nemu pre bozk ale zarazím sa. Asi by to dopadlo tak ako minule. Zodvihnem sa a zamierim do knižnice kde ma už čaká Arien.
,,Tak, čo potrebuješ?" privíta ma. Koketne sedí na stole a škerí sa na mňa. Nie, nechce ma zviesť. Za prvé by ho asi jeho priateľ priviazal ku posteli a už nepustil a za druhé...u mňa by neuspel.
,,Potrebujem od teba aby si ho postrážil," poviem, keď si sadnem za stôl.
,,Ach no fajn, urobím to."
,,Len tak?" začudujem sa.
,,Ber to tak že to máš na dlh," uškrnie sa.
,,Dobre," kývnem mu na to.
,,Nekývaj tu ako oslík a radšej mi ho ukáž." Postavím sa z kresla a zamierim do izby kde leží.
,,Hmm...fajn tak sa uvidíme...Maj sa." Vybehne von dverami a už ho neni.

Otvorím oči a zistím, že neležím vo vlastnej posteli. Posadím sa a v kresle uvidím niekoho spať. Spomeniem si na minulú noc a zachvejem sa strachom. Potichu vyjdem z postele a zamierim ku dverám. Zrazu ma niekto chytí za ruku. Otočím sa a uvidím toho z kresla. Znovu sa začnem chvieť.
,,Čo odo mňa chcete?" poviem so strachom v hlase. Chlap ma pustí a podstúpi odo mňa.
,,Nič," povie akoby nič.
,,Tak prečo som tu?"
,,Lebo si mi odpadol rovno do náručia a ja neviem kde bývaš," usmeje sa na mňa.
,,Aha...a kde mám veci?"
,, Už sa nesú," ukáže ku dverám, ktoré sa otvoria v nich stojí chlap s mojimi vecami. Chlap oproti mne ich vezme a pošle ho preč. Keď odíde podá mi ich.
,,Um. .ďakujem," zamumlem.
,,Mám ťa obliecť?"
,,N- nie." Sčerveniem až po korienky vlasov.
,,Tak fajn počkám ťa von." A odíde. Rýchlo na seba nahádžem veci a vídem von kde ma už čaká.
,,Ideme?"
,,K-kam?" ja s ním nikam nejdem.
,,Odvediem ťa domov." Pohne sa smerom ku schodisku a ja ho nasledujem. Vonku otvorí dvere na jednom z dvoch áut.
,,Nasadať." Z veľkým sebazaprením tam nasadnem.
,,Kde to vlastne bývaš?" Nadiktujem mu adresu a vyrazíme. Celú cestu som ako na ihlách ale keď zastane pred našim domom odľahne mi. Ale nie tak úplne. Ešte tu je otec.
,,Ďakujem," poviem keď vystúpim.
,,Není zač a nabudúce sa netúlaj." Nasadne do auta a je preč. Medzi dverami ma privíta facka.
,,Ty máš jediné šťastie, že musím ísť preč inak by som ťa stĺkol ako hada. Veď počkaj večer," kričí otec kým sa obúva. Potom už len vidím ako zatvára dvere. Výndem hore do svojej izby a čakám na večer.
Od učenia ma vytrhne zabuchnutie dverí. Otec je doma. Vyskočím zo stoličky a schúlim sa pod oknom. Onedlho sa otvoria dvere na mojej izbe a dnu vstúpi otec s remeňom v ruke.
,,Ja ťa naučím poslušnosti, ta spratek," zahučí a zaženie sa po mne remeňom. Vždy mieril presne a inak to tomu neni ani teraz. Byč mi dopadne na chrbát a potom už všade aj na tvár.
Keď skončí, jediné čo cítim je bolesť. Zavriem oči a nechám sa uniesť do bezvedomie.
Zobudí ma jemný dotyk na vlasoch. Otvorím oči a uvidím toho chlapa z rána.
,,Čo tu robíte," zachripím?
,,Tíško...dostanem ťa odtiaľto," zašepká.
,,A Ako? On ma nepustí," usmejem sa smutne.
,,Neboj." Zodvihne ma a so mnou v náručí vyskočí von oknom.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Rhea Rhea | 11. března 2012 v 18:02 | Reagovat

Hm, jsem zvědavá, jak to bude pokračovat... Chudák malej...

2 Lafix Lafix | Web | 12. března 2012 v 14:32 | Reagovat

chudák, honem pokráčko

3 Scana Scana | Web | 14. března 2012 v 8:17 | Reagovat

taky jsem hrozně zvědavá rychle další díl

4 Mysticia-sama Mysticia-sama | Web | 16. března 2012 v 21:01 | Reagovat

Kjááá já chci další dílm to je tak návykový! Krásný ááá

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama