!!Za čo trhám ruky, nohy, hlavy!!
Za reklamy!
Za blbé komenty typu: ,,Si blbá, čo to píšeš za blivajzy a ty nevieš vôbec písať." Beriem kritiku, ale len rozumnú. Blog obsahuje yaoi(boys love)
Kopírovanie. Autor tohoto blogu som JA (pri hrách spoluautory) a tak to prosím rešpektujte.
Zatiaĺ všetko, časom ma určite niečo napadne :D
Vaša Tsuky

Prečo ma budíte?

2. února 2012 v 18:06 |  Oheň a ľad(zastavené)
Taak, po dllllheeeeeej odmlke je tu dačo. 1.kapitola novej kapitolovky..nie je to nič moc a moc z deja to nebude. Dej sa začne rozvýjať až v druhej kapitole. Toto je len také nalákanie ... No nič...hodím to sem a potom uvidíme. Užite si to XD:

Sedím na stoličke a počúvam výklad učiteľa o tom, že na hodine sa má písať len dané učivo. Och, ako ja tieto keci neznášam. Poznám ich na spamäť. Áno, ja chápem že bola matika, ale keď múzi nehľadia na to či ma kopnú na matike alebo na tvorivom písaní.
Keď ma konečne pustí, zazvoní na literatúru. Na tej si písať môžem i keď preberáme nejaký text. Odpovedať dokážem na všetky otázky lebo tú knihu poznám. Aký krásny je občas život....
,,Ahoj Nia, ako bolo v škole?" pozdravý ma oco, keď prídem domov. Pozriem do kuchyne odkiaľ tiahne nádherná vôňa. Uvidím oca ako niečo mieša.
,,Ale dobre," odpoviem mu a idem si hore zložiť veci. O tom incidente na predposlednej hodine sa radšej nezmienim, nechcem mu pridávať starosti. Mám len jeho, mamička mi zomrela pri autonehode pred jedenástimi rokmi. Chudák ocko, ešte by dostal infarkt. Zídem dolu a pomôžem mu dorobiť obed.
,,Najedz sa, ja musím bežať." Dostanem pusu a už ho neni. Celé dva mesiace je takto rozlietaný, ale na mňa si tiež urobí čas. Neviem ako to stíha. Po jedle si zbalím veci a idem na šerm. Ostatný hovoria že je to divné, ale ja som celá divná. Nevadí. Zo šermu sa vrátim niečo pred siedmou príjemne unavená. Ocko ešte doma neni. Hodím si rýchlu sprchu, niečo do seba nahádžem a ľahnem si pred telku. Niečo pred jedenástou sa presuniem do svojej postele. Sladký to spánok.
Moje sladké pochrapovanie preruší krik z dola. Pomaly sa vykotúľam von z postele a opriem sa o stenu pri schodoch. Zo zdola na mňa nevidno, ale ja počujem a vidím všetko čo sa deje dole.
Vykuknem spoza môjho úkrytu. Dole sedí otec a nejaký chalan.
,,Hovor trochu tichšie, zobudíš ju," hovorí mu otec. Chalan sa len uškrnie.
,,Dobre. Poviem to ešte raz. Nia musí ísť so mnou." Začala som cúvať a zhodila som vázu. V tom momente rozhovor dole stíchol. Niekto išiel hore po schodoch. Vyhrabala som sa na nohy a rozbehla sa do izby. Skôr ako som sa tam stačila ukryť ma niekto chytil za ruku a otočil k sebe. Zrazu som sa pozerala do sivých očí toho chalana.
,,Pusti ju." Za ním stál oco. Chalan sa do toho aby ma pustil nejak nehrnul ale pustil ma.
,,ČO odo mňa chceš???" V mojom hlase začína znieť mierna panika.
,,Nia choď do izby," rozkázal mi otec.
,,Nie, henten ma zobudil a asi odo mňa dačo chce.....Nikam nejdem." Postavím sa do bojového postoja a nahodím čo najzamračenejší ksichtík.
,,Bojovné decko sa z teba vykľulo." Ten idiot sa začne rehotať. A dosť. Napriahnem sa, a jednu mu vrazím. Zatacká sa.
,,Hmmm, aj sily máš dosť." Však s ním to ani nepohlo.
,,Buď povedz čo odo mňa chceš alebo vypadni!" zrevem na neho.
,,Aj hlasivky máš..." nedopovie lebo mu na líci pristane päsť môjho otca. Po tejto rane sa už zloží na zem.
,,To ma tu idete len mlátiť?" zafňuká. S otcom na neho pozrieme ako sto čertov.
,,Z diotmi ako ty sa nič iné robiť nedá," odsekne oco.
,,Fain tak ja ti to poviem ale to je trochu na dlhšie, dnes už nie. Príď radšej zajtra na to bralo za mestom. Nazdar." A zmizne.

Nia:

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama