!!Za čo trhám ruky, nohy, hlavy!!
Za reklamy!
Za blbé komenty typu: ,,Si blbá, čo to píšeš za blivajzy a ty nevieš vôbec písať." Beriem kritiku, ale len rozumnú. Blog obsahuje yaoi(boys love)
Kopírovanie. Autor tohoto blogu som JA (pri hrách spoluautory) a tak to prosím rešpektujte.
Zatiaĺ všetko, časom ma určite niečo napadne :D
Vaša Tsuky

Ako veľmi sa zmení život keď....

13. února 2012 v 18:15 |  Akadémia šiernej labute...1. ročník(zastavené)
A je tu 1. kapitola...Bavte sa a moje chyby neriešte.


,,Bež hore," zavelí mama, keď prídem zo školy. Poslúchnem. Nikdy sa ku mne nesprávala nejak milo ale čo už. Vo dverách sa zarazím. O stenu v mojej izbe sa opiera nejaký chalan.
,,Čo tu chceš," osopím sa na neho. Stočí ku mne arogantný pohľad. Nebezpečný úškrn na tvári.
,,Si hluchý?" zakričím.
,,Pitlík krvi. Hmmm." V ústach sa mu objavia tesáky. Upír!! Začnem ustupovať. V mžiku je pri mne a ťahá ma do izby. Má neskutočnú silu. Zhodí ma na zem a sápe sa mi po krku. Snažím sa ho odtisnúť ale je neskutočne silný. Nakoniec vyhrá a so mňa je obed.
Po celom tele sa mi rozhostí bolesť. Keď skončí uvidím nad nami mamu.
,,Pomoc," zasýpam. Ale ona sa len otočí a aj s chalanom odchádza. Neunikne mi ten triumfálny úsmev na jej tvári. Pomaly sa postavím a tackavo zídem dole. Nikto tu neni. Vypotácam sa von a po uliciach sa ako opitá tackám preč. Doriadená dôjdem na cintorín a zvalím sa na jeden z hrobov. Ucítim dotyk a niekto ma prevráti na chrbát. Nado mnou sa skláňa nejaká postava. Poriadne nevidím, zmysly mi vynechávajú. Je to zase on? A keby aj? Nech to už konečne dokončí. Ale postava mi len nadvihne hlavu a ku ústam priloží krvavú dlaň.
,,Pi, uľaví sa ti," zašepká mi niekto pri uchu. Ucítim pach krvi. Pritlačím si ruku ku ústam a pijem. Pijem kým je čo. Onedlho nevnímam.
Zobudím sa a uvidím biely strop. Pomaly sa posadím a poobzerám sa okolo seba. Ležím vo veľkej posteli. Izba je zariadená staromódne.
,,Už som si myslel že sa nezobudíš." Pozriem tým smerom odkiaľ prichádza hlas. Stojí tam čiernovlasý chlap so sivými očami.
,,Kto ste a kde to som?" opýtam sa.
,,Volám sa Derron a si na mojom panstve. Inak, ty si utiekla svojmu majstrovi uprostred premeny?" Až teraz mi to dôjde.
,,Vy ste upír, však?" Nad hlavou mi bliká pomyslená žiarovka.
,,Áno som," pripustí. ,,Ale neodpovedala si mi na otázku." Tak z toho sa asi nevykrútim.
,,Nie neutiekla. On ma pohrýzol a nechal tak." Keď si na to spomeniem tak sa mi tisnú slzy do očí. Hlavne keď si spomeniem na mamu.
,,Nechápem ako sa ti podarilo dostať až na cintorín," zadumá. ,,No, tak či tak, od teraz budem tvoj majster." Len myknem plecami. Je mi to jedno. Evidentne si moje duševné rozpoloženie všimne až teraz. Sadne si ku mne a objímem ma.
,,Čo sa stalo, povieš mi?"
,,To moja mama...to ona.. je to jej chyba." Neviem či pochopil, ale nepustí ma a to je hlavné. To je to čo teraz potrebujem. Istota, že bude lepšie. Do miestnosti stúpi žena s podnosom jedla.
,,Bolo na čase," zamrmle môj majster. Podnos položí predo mňa a ja sa do toho pustím. Keď skončím zadívam sa na pohár s červenou tekutinou.
,,Však to nie je..."
,,Krv? Ale hej je. Potrebuješ doplniť silu," povie akoby nič. No pre neho to asi fakt nie je nič. Nedôverčivo sa na to pozriem a prevrátim to do seba. Hňeď ako to spravím, sa mi prevráti žalúdok.
,,Vedro," dostanem zo seba skôr ako sa doň povraciam.
,,To je normálne," pozriem na toho chlapa. Pokrúti hlavou a odíde.
Derron:
Jej reakciu som nepochopil Nikdy som nevidel upíra vracať z krvi. Sadnem si za stôl v knižnici a rozmýšľam. Onedlho ma vyruší Ania- moja sestra.
,,Ach, čo ťa žere braček?" Sme dvojičky, vždy sme vedeli o tom druhom všetko.
,,Mám učňa..."
,,To je tá katastrofa?? Ja mám troch a nič sa nedeje," uškrnie sa.
,,Keby si ma nechala dohovoriť? Mám učnicu a dal som jej ľudskú krv. Vyvracala ju. Čo to má znamenať?" pozriem na ňu.
,,Hmmmm, zvláštne. Možno...možno je to Kráľovský upír. Ty si ju neohryzol, mám pravdu?" A zase mi vidí až do žalúdku. Prikývnem.
,,Fain takže to je jeden zo spôsobov ako ho vytvoriť. Blahoželám," usmeje sa a zmizne. Tak toto je patália. Kráľovsky upíry môžu piť len krv upíra. A sakra.
Zora:
Onedlho sa zase vráti.
,,Pane čo teraz?" položím otázku.
,,Nuž teraz ti pôjdeme pre veci a za dve dni začína vyučovanie na Akadémii čiernej labute. Nastúpiš tam." Neprotestujem. Na čo?
Keď zastavíme pred naším domom váham. Dokážem to? Samozrejme že áno.
,,Bude to OK," povie mi Derron. Kývnem a zaklopem. Otvorí mi mama.
,,Zora..." zalapá po dychu mama.
,,Dobrý deň, Amanda," ozve sa spoza mňa Derron.
,,Čo chcete?" zavrčí. Derron ju odstrčí a mi prejdeme. Vybehnem hore kde si zbalím veci. Na schodoch zastanem a započúvam sa do hádky.
,,Ja svoju dcéru nikam nepustím. Nie s vami," kričí mama.
,,Vy ste o dcéru prišla keď ste ju predala hentomu," odpovie jej kľudne. Vynorím sa spoza rohu.
,,Ideme?" opýtam sa a na mamu sa ani nepozriem. Derron kývne.
,,ČO teraz?" opýtam sa keď sa vrátime do sídla.
,,Pozajtra nastupuješ na akadémiu. Do vtedy si môžeš pobzerať sídlo alebo si rob čo chceš. Hlavne sa cíť ako doma," usmeje sa na mňa. A tak sa začal môj upírsky život.
ZORA:

Derron:
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Mysticia-sama Mysticia-sama | Web | 16. března 2012 v 20:19 | Reagovat

Hezkýýýý, je to krásný a byl to dobrej nápad, krásný

2 Gaby Gaby | Web | 25. července 2012 v 17:29 | Reagovat

jojo upíři *vyceňuje zuby* *.* :D když hetero tak hetero :D jsem si nějak převykla jen na yaoi :D hm co se dá dělat :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama