!!Za čo trhám ruky, nohy, hlavy!!
Za reklamy!
Za blbé komenty typu: ,,Si blbá, čo to píšeš za blivajzy a ty nevieš vôbec písať." Beriem kritiku, ale len rozumnú. Blog obsahuje yaoi(boys love)
Kopírovanie. Autor tohoto blogu som JA (pri hrách spoluautory) a tak to prosím rešpektujte.
Zatiaĺ všetko, časom ma určite niečo napadne :D
Vaša Tsuky

Únor 2012

CRAZY CATS

26. února 2012 v 15:34 Crazy Cats(total nečinné)
A sú tu CRAZY CATS. O čo ide? Crazy Cats sú mačky ktoré futrt dačo vyvádzajú. Budem o nich písať tu ale neviem ako často. Časti by nemali na seba nadvezovať ale ak sa pritraí čo už. A tu sú..dámy a páni..CARAZY CATS:


CRAZY:
Je to vodca CC a je s nich najbláznivejší. Nikedy majú ostatný pocit že nie je normálny.
Jin:
Je to mačka pôvodom z japonska. Má vyhranený vkus a do neradá sa zašpiní.
Mňau:
Je sirota ktorú k sebe prichýlila majiteľka CC. Nevie poriadne mňauknúť ale odvahy má až až....
Clever:
Najmúdrejší z CC s najvyšším IQ.
VOOS:
Je slepý ale čuch má perfektný a to hlavne v dobe kŕmenia.
Voo-Doo:
Je pohodár občas až moooc lenivý.

Upozornni: Crazy cats sú výlučne moje takže NEKOPíRUJTE a keď už tak so zdrojom!!!!!!!!!

2. kapitolka

21. února 2012 v 15:42 Nádej na život(zastavené)
Už to bude mesiac. Mesiac čo som sa naposledy poriadne najedla alebo vyspala. Ale podstatnejšie je že už je to mesiac, odkedy umrel Simon. Je nepodstatné o čo som prišla keď mi na to mama prišla, podstatnejšie je to, že som prišla o neho. Pomaly ma opúšťa sila a vôľa žiť. Bez neho sa mi naozaj nechce.
Deron:
,,Pohni si lebo prídeme neskoro," súri ma brat. Volám sa Deron a cvičím sa za lovca. Verte mi, nechcel som. Donútili ma do toho rodičia. Že vraj aby ma mal Marek pod kontrolou. Jasné....
,,Som tu," zavrčím na Mareka. Toto bude moja prvá misia. Máme zneškodniť nejakú skupinku démonov.
Keď dorazíme na miesto uvidím maličké, roztomilé tvory ktoré by ani muche neublížili. Aspoň na to nevyzerajú. Tieto tvory sú démoni. Existujú rôzne podoby démonov a jedna z nich je aj táto. Nikdy som nechápal prečo lovíme démonov, však oni nám nič nerobia.
,,Čo tá tu robí," zavrčí Marek vedľa mňa. Zdvihnem hlavu a uvidím červenovlasé dievča ako kráča ku tvorom. Tie sú z jej prítomnosti nadšený a hneď na ňu naskáču. Na jej utrápenej tvári vznikne nepatrný úsmev.
,,Poznáš ju?" opýtam sa ho. Kývne. Vytiahne zbraň...Je on normálny?
,,TY debil, čo ideš robiť?" zadržím ho. Vytrhne sa mi a ide ku dievčaťu ktoré si ho všimne až keď jej mieri na chrbát.
,,Prišiel si ma zabiť?" opýta sa ticho. Na Marekovej tvári nemôžem vyčítať ani jednu emóciu. To ju chce naozaj zabiť?
,,Zradila si Sara. Si hanba svojho rodu," sičí na ňu.
,,Za to že som sa zaľúbila do démona? Nie som jediná."
,,O čom to hovoríš?" Na Marekovej tvári sa teraz zjavilo prekvapenie.
,,O Saraphine Cross." To meno mi je známe. Ona sa zamilovala do démona a zaplatila za to jeho životom.
,,Ale vám nepovedali, že Saraphin ho oživila, že? A ja už viem aj ako," uškrnie sa mu do úsmevu. Prudko sa zvrtne a kopne ho do brucha. Z ničoho nič oblohu pretne blesk. Keďže je pekne slnečno po mrakoch ani stopy, domyslím si, že toto je jej schopnosť. Takéto schopnosti majú démoni a ak sa objavia u nejakého lovca musia ho odstrániť. Blázni.
Marek sa pozviecha a namieri na ňu. Má smolu, dievča je rýchlejšie. Zbraň mu vykopne z ruky a kľudne ho môže zabiť. Nespraví to.
,,Nie nezabijem ťa, nemám to za potreby. Inak, ja už nie som Sara. Som Saraphina." Zvrtne sa na odchod ale ešte sa zastaví a zakričí na Mareka:
,, Mojej matke odkáž že mám čo potrebujem. A mi traja sa ešte uvidíme. Zatiaľ Adiooos,"

Ako veľmi sa zmení život keď....

13. února 2012 v 18:15 Akadémia šiernej labute...1. ročník(zastavené)
A je tu 1. kapitola...Bavte sa a moje chyby neriešte.


,,Bež hore," zavelí mama, keď prídem zo školy. Poslúchnem. Nikdy sa ku mne nesprávala nejak milo ale čo už. Vo dverách sa zarazím. O stenu v mojej izbe sa opiera nejaký chalan.
,,Čo tu chceš," osopím sa na neho. Stočí ku mne arogantný pohľad. Nebezpečný úškrn na tvári.
,,Si hluchý?" zakričím.
,,Pitlík krvi. Hmmm." V ústach sa mu objavia tesáky. Upír!! Začnem ustupovať. V mžiku je pri mne a ťahá ma do izby. Má neskutočnú silu. Zhodí ma na zem a sápe sa mi po krku. Snažím sa ho odtisnúť ale je neskutočne silný. Nakoniec vyhrá a so mňa je obed.
Po celom tele sa mi rozhostí bolesť. Keď skončí uvidím nad nami mamu.
,,Pomoc," zasýpam. Ale ona sa len otočí a aj s chalanom odchádza. Neunikne mi ten triumfálny úsmev na jej tvári. Pomaly sa postavím a tackavo zídem dole. Nikto tu neni. Vypotácam sa von a po uliciach sa ako opitá tackám preč. Doriadená dôjdem na cintorín a zvalím sa na jeden z hrobov. Ucítim dotyk a niekto ma prevráti na chrbát. Nado mnou sa skláňa nejaká postava. Poriadne nevidím, zmysly mi vynechávajú. Je to zase on? A keby aj? Nech to už konečne dokončí. Ale postava mi len nadvihne hlavu a ku ústam priloží krvavú dlaň.
,,Pi, uľaví sa ti," zašepká mi niekto pri uchu. Ucítim pach krvi. Pritlačím si ruku ku ústam a pijem. Pijem kým je čo. Onedlho nevnímam.
Zobudím sa a uvidím biely strop. Pomaly sa posadím a poobzerám sa okolo seba. Ležím vo veľkej posteli. Izba je zariadená staromódne.
,,Už som si myslel že sa nezobudíš." Pozriem tým smerom odkiaľ prichádza hlas. Stojí tam čiernovlasý chlap so sivými očami.
,,Kto ste a kde to som?" opýtam sa.
,,Volám sa Derron a si na mojom panstve. Inak, ty si utiekla svojmu majstrovi uprostred premeny?" Až teraz mi to dôjde.
,,Vy ste upír, však?" Nad hlavou mi bliká pomyslená žiarovka.
,,Áno som," pripustí. ,,Ale neodpovedala si mi na otázku." Tak z toho sa asi nevykrútim.
,,Nie neutiekla. On ma pohrýzol a nechal tak." Keď si na to spomeniem tak sa mi tisnú slzy do očí. Hlavne keď si spomeniem na mamu.
,,Nechápem ako sa ti podarilo dostať až na cintorín," zadumá. ,,No, tak či tak, od teraz budem tvoj majster." Len myknem plecami. Je mi to jedno. Evidentne si moje duševné rozpoloženie všimne až teraz. Sadne si ku mne a objímem ma.
,,Čo sa stalo, povieš mi?"
,,To moja mama...to ona.. je to jej chyba." Neviem či pochopil, ale nepustí ma a to je hlavné. To je to čo teraz potrebujem. Istota, že bude lepšie. Do miestnosti stúpi žena s podnosom jedla.
,,Bolo na čase," zamrmle môj majster. Podnos položí predo mňa a ja sa do toho pustím. Keď skončím zadívam sa na pohár s červenou tekutinou.
,,Však to nie je..."
,,Krv? Ale hej je. Potrebuješ doplniť silu," povie akoby nič. No pre neho to asi fakt nie je nič. Nedôverčivo sa na to pozriem a prevrátim to do seba. Hňeď ako to spravím, sa mi prevráti žalúdok.
,,Vedro," dostanem zo seba skôr ako sa doň povraciam.
,,To je normálne," pozriem na toho chlapa. Pokrúti hlavou a odíde.
Derron:
Jej reakciu som nepochopil Nikdy som nevidel upíra vracať z krvi. Sadnem si za stôl v knižnici a rozmýšľam. Onedlho ma vyruší Ania- moja sestra.
,,Ach, čo ťa žere braček?" Sme dvojičky, vždy sme vedeli o tom druhom všetko.
,,Mám učňa..."
,,To je tá katastrofa?? Ja mám troch a nič sa nedeje," uškrnie sa.
,,Keby si ma nechala dohovoriť? Mám učnicu a dal som jej ľudskú krv. Vyvracala ju. Čo to má znamenať?" pozriem na ňu.
,,Hmmmm, zvláštne. Možno...možno je to Kráľovský upír. Ty si ju neohryzol, mám pravdu?" A zase mi vidí až do žalúdku. Prikývnem.
,,Fain takže to je jeden zo spôsobov ako ho vytvoriť. Blahoželám," usmeje sa a zmizne. Tak toto je patália. Kráľovsky upíry môžu piť len krv upíra. A sakra.
Zora:
Onedlho sa zase vráti.
,,Pane čo teraz?" položím otázku.
,,Nuž teraz ti pôjdeme pre veci a za dve dni začína vyučovanie na Akadémii čiernej labute. Nastúpiš tam." Neprotestujem. Na čo?
Keď zastavíme pred naším domom váham. Dokážem to? Samozrejme že áno.
,,Bude to OK," povie mi Derron. Kývnem a zaklopem. Otvorí mi mama.
,,Zora..." zalapá po dychu mama.
,,Dobrý deň, Amanda," ozve sa spoza mňa Derron.
,,Čo chcete?" zavrčí. Derron ju odstrčí a mi prejdeme. Vybehnem hore kde si zbalím veci. Na schodoch zastanem a započúvam sa do hádky.
,,Ja svoju dcéru nikam nepustím. Nie s vami," kričí mama.
,,Vy ste o dcéru prišla keď ste ju predala hentomu," odpovie jej kľudne. Vynorím sa spoza rohu.
,,Ideme?" opýtam sa a na mamu sa ani nepozriem. Derron kývne.
,,ČO teraz?" opýtam sa keď sa vrátime do sídla.
,,Pozajtra nastupuješ na akadémiu. Do vtedy si môžeš pobzerať sídlo alebo si rob čo chceš. Hlavne sa cíť ako doma," usmeje sa na mňa. A tak sa začal môj upírsky život.
ZORA:

Derron:

2.kapitola

12. února 2012 v 17:56 Oheň a ľad(zastavené)
Tak je to tu o trochu skôr zajta by mala dôjsť prvá kapča ku novej poviedke.

,,V žiadnom prípade!" O čom je reč? No predsa o tej včerajšej návšteve a tom návrhu čo som dostala. Ja by som aj išla, je to lákavé ale oco o tom nechce ani počuť.
,,Ale prečo nie? Veď mi nemôže nič spraviť," začnem argumentovať. Tým že mi nič nespraví som si istá neni, ale ako argument to znie dobre.
,,Už som povedal že tam nepôjdeš a viac o tom nechcem počuť," ukončí otec debatu. Naštvane sa zavriem do izby a tam zostanem do zotmenia. V hlave sa mi už vykľul plán, ako sa tam dostanem. Oco o siedmej večer odíde a ja som voľná. Rýchlo sa oblečiem a letím na bralo.
,,Tak predsa si prišla," privíta ma ten idiot zo včera.
,,Hej som to ja. Hovor, čo mi chceš?" prsknem na neho.
,,Ale...nejaká nedočkavá." Ten debil s toho má dobré divadlo. Zavrčím na neho.
,,Ok...........Vieš čo je to Kniha rozprávkovej krajiny?" Pozriem na neho jak na hrušku s očami.
,,Nejaká rozprávková kniha?" opýtam sa. Ak budem mať zle len pre toto tak ho zabijem.
,,To ti to otec nepovedal?" pozrie na mňa skúmavo.
,,A čo mi mal povedať?"
,,Ach ty máš tak nezodpovedného otca. Fajn. Kniha rozprávkovej krajiny je veľmi mocná. Hovorí sa jej aj závoj. Za týmto závojom sa nachádza krajina menom Adnies. Z tejto krajiny pochádzajú ľudia s mocou. Ale cez závoj sa dá aj prejsť. Ale potrebuješ na to toho správneho človeka. Potrebuješ Rozprávkara." Stíchne.
,,Koho?" opýtam sa nechápavo.
,,Rozprávkara. Človeka, ktorý keď niečo napíše tak sa mu to aj zhmotní. Len oni môžu prechádzať cez závoj."
,,A na čo to hovoríš mne?"
,,Lebo ty ma tam môžeš dostať. Ty si Rozprávkarka," oznámi mi akoby nič.
,,Tak to prrr. Prečo by som ti to mala veriť? Toto všetko si si vymyslel. Nič také ako Kniha rozprávkovej krajiny neexistuje," začnem odmietať to čo mi povedal. Len sa uškrnie.
,,Ešte by som ťa mal upozorniť, že existujú Zabijacici. Oni lovia Rozprávkarov."
,,To určite. Odchádzam. Bež si tie svoje kávoviny trepať niekomu inému." Chcem odísť ale popred nos mi preletí šíp. Z krovia sa na mňa niekto vrhne. Arias ma strhne na zem a pustí sa do útočníka. Dokonca sa mi potvrdia aj jeho podivná rozprávka. Útočník po ňom hodí nôž a Arias ho roztaví.
,,Poď," chytí ma za ruku a ťahá dolu do mesta. Zamotáme sa medzi ľudí. Preplietame sa pomedzi ľudí až ku nám domov. Arias sa zvonení neobťažuje, proste vykopne dvere. A samozrejme oco je doma.
,,Darrene máme problém," oznámi mu Arias.
,,Čo tu ty robíš. A....Nia že ty si na tom brale?" pozrie na mňa prísne.
,,To teraz nie je čas riešiť idú po nás Zabijacici," zachráni ma Arias.
,,Do riti." Tak to to musí byť riadne zlé, keď oco nadáva.
,,Dobre, musíme zmiznúť a to hneď," navrhne Arias.
,,S tebou nika nejdeme," prskne po ňom oco.
,,Bezomňa nemáte šancu Darrene. Po Nii idú Zabijaci, "upozorní ho Arias. Chvíľu je ticho.
,,Fain Nia zbaľ si veci. Ale len to najnutnejšie," nakáže.
,,A nezabudni na pero a blok," zakričí na mňa Arias. Rýchlo sa zbalím a bežím dole. Tam už je aj otec z ruksakom a Ariasom. Vybehneme von a rýchlym krokom idme po ulici.
,,Musíme nájsť portalistu," ozve sa oco po chvíli.
,,Najbližšie máme Naa," odpovie mu Arias.
,,Ja do toho domu nejdem. K nemu nie," zavrčí oco.
,,Nemáš na výber. Musíme sa odtiaľto dostať a Zabijaci sú všade on je jediný kto nás odtiaľto môže dostať."
,,Fain," zavrčí oco.
Chyby neriešiť!

A mňa kto zachráni

7. února 2012 v 20:00 Jednorazovky
Uff konečne dopísané. Tak tu je to:

Pozerám sa na súčasného chalana svojho brata. Volá sa Nare. Chvíľu ho sledujem. Zahne za roh kde ho už čaká môj brat. Nemyslite si, nerobím to lebo toho chalana chcem pre seba, to teda nie.. Ale rada sa zabávam na ľudskej naivite. Ja sama som shinigami sprevádzajúci duše na onen svet. Volám sa Arin.
Vykuknem spoza rohu a uvidím ako sa tamtí dvaja olizujú. Och, vidím sa mi že tu je ďalší adept na samovraždu. Všetci chalani čo chodili s mojim podareným bratom tak skončili. No, uvidíme. Za chvíľu zazvoní na poslednú hodinu a ja sa odoberiem do triedy. Zhodou okolností chodím do triedy aj s tým naivný teľaťom. Po škole ma čaká ešte kendo a domov dorazím tak akurát, aby som videla to divadlo. Opriem sa o strom odkiaľ uvidím prichádzať Nareho. Usmejem sa. Vojde dnu -od brata má kľúče. Dámy a páni, začíname:
Po chvíli sa z domu ozve krik. Ale taký od srdca bolestný. A jeje, to nie je dobré. Vybehnem hore po schodoch, rovno do Alexovej izby a to čo uvidím je.....nuž, posúďte sami. Nare má ruku skrútenú za chrbtom a Alex mu lezie rukou do gatí. Na posteli je roupľaštený nejaký chalan ktorého nepoznám(pri mojom bratovi je fakt ťažké si to pamätať). Vbehnem dnu a odhodím Nareho. Chudák, len vyvalí oči a snaží sa čo najrýchlejšie zdejchnuť. Alexandrovi jednu natiahnem až zletí. Za vlasy ho vytiahnem na kolená.
,,Ešte raz sa ho dotkni a vykastrujem ťa," zasyčím. Šmarím ho o zem a bežím za tým poplašencom. Niekde uprostred mesta sa skoro prerazím o Andrea. Postáva tam aj z ostatnými.
,,Heej, kam letíš?"
,,Aale, hľadám tu splašený hormón," uškrniem sa.
,,Ahaa tak to je iná... pred chvíľou som tu videl jeden. Bežal niekam ku mostu." A do riti. Adrien aj ostatný vedia čo som. Rozbehnem sa smerom k mostu a dúfam, že nebude neskoro. Zmením sa na anjela a vyletím hore kde už stojí Nare. V tejto podobe ma vidí iba dotyčný umierajúci.
,,Heeeeeej, preskočilo ti?" okríknem ho. Ja viem že to neni moc jemná metóda, ale ak skočí.......
,,Arin?" on pozná moje meno? WOW.
,,Hej som to ja." Venujem mu trpký úsmev.
,,Ale ako?"
,,Nuž ani ja neviem." Zadívam sa na zapadajúce slnko.
,,Môj brat ti za to nestojí," pozriem na neho. Jeho pohľad je akýsi utrápený.
,,On bol moje všetko a bez neho...bez neho to proste nejde."
,,Ale ide. Nie je jediný na tomto svete. Viem ako to bolí ale to prejde. Nare si fajn chalan tak sa spamätaj." Snáď to zaberie. Všimnem si slzy na jeho tvári. Chudáčik. Vstanem a objímem ho. Nebráni sa a objíme aj on mňa. Keďže som od neho menšia, zloží si hlavu na moje rameno.
,,To bude dobré, on ti za to nestojí," snažím sa ho uchlácholiť. Po chvíli sa odo mňa odtiahne.
,,Dobre," kývne hlavou. Nevyzerá dvakrát dobre ale budiš. Zoskočí z mosta.
,,Ďakujem," zakričí na mňa a beží preč. Tak to bol zvrat. Na šťastie k lepšiemu. Odrazím sa od mosta a vyletím nad mesto. Doletím domov kde sa na mňa ofukuje Alexander. Na mňa si netrúfne lebo vie, že by som mu rozbila hubu. Dobre mu tak.
Na druhý deň po škole sa stretnem aj z ostatnými v meste. Idem si sadnúť do kaviarne a po ceste stretneme aj Nareho. Chudák vyzerá horšie ako včera.
,,Ahoj Nare," pozdravím ho.
,,Ahoj," odpovie skleslo. Niečo ma napadne. Aj ostatný súhlasia. Nikdy neboli nijak proti tak snáď nebudú proti ani teraz.
,,Poď s nami," navrhnem mu. Vyvalí na mňa oči.
,,Neváľaj oči a poď," ozve sa pre zmenu Nire.
,,Tak dobre," odpovie na koniec Nare. Vovalíme sa do kaviarne a začnem živo debatovať. Neviem či sa mi to len zdá alebo Nire fakt flirtoval s Narem? Nieže by mu to Nare fakt oplácal ale to chce čas. Mina so Saren už neflirtuje tá už ju dostala. O proti minulému týždňu je to pokrok. Po chváli sa k nám dogúľa aj Adrien, Nickov chalan. Smejeme sa jeden na druhom a aj na vtipoch a tak. Proste fajn deň.
Po takom mesiaci sa Nare v parte udomácni, zabudne na Alexa a začne Niremu aj flirtovanie oplácať. A samozrejme bráško žiarli ako divý. Raz aj Nireho napadne ale Nire predsa neni netýkavka milého Alexamdra pekne uzemní. A tak ďalej, a tak ďalej. Raz sa však všetko zvrtne.
Je sobota podvečer a ja sa vraciam z mesta kde sme sa zadúšali smiechom. Naši išli dakam na návštevu a tak sme s bratom sami doma. Blbé zakončenie fajn dňa.
,,Som doma," zakričím.
,,Ani si nemusela chodiť, bez teba je všade lepšie." Ach braček mi furt dáva za vinu že prišiel o Nareho. Ale on si neuvedomuje že si za to môže sám. Nevšímam si ho a idem hore. Ale nedá si pokoja.
,,Preto si prišla aj o Saimona. Preto skočil." V pól kroku sa zarazím.
,, Trafil som však?" uškrnie sa. Áno trafil presne. Saimon bol môj chalan ale skočil z mosta. Prečo to spravil, neviem. V tedy som sa chcela zabiť aj ja ale zobudila som sa ako shinigami. To je môj trest.
Do očí sa mi nahrnú slzy.
,,Holt ségra, to je život," zasmeje sa a zmizne niekam von. Ja to už nezvládnem a vybehnem hore do kúpeľne. Tam vytiahnem žiletku a podrežem si žily. Zomrela som raz, zomriem znovu. Z ruky sa mi vyvalí krv a ja klesám na podlahu v bezvedomí.
Preberiem sa na nejaké pípanie. To snáď...otvorím oči a prudko sa posadím. Nie, nie toto nie. Ja som to prežila. Otvoria sa dvere a v nich stojí Nare. ČO tu ten robí?
,,A ty mi niečo hovor a tom ako mám žiť." Pozriem sa na neho.
,,Nare..." Príde ku mne a objíme ma.
,,Už nikdy sa o to nepokúšaj. Tvoj brat je debil. Prosím, ži. Ži pre nás." Možno má pravdu...občas sa oplatí žiť aj pre krásne zajtrajšky. To mi raz povedal Saimon. A áno budem žiť aj pre nich.
P.S: Chybi prosím ignorovať...Diky XD

Urobíme tu poriadok

7. února 2012 v 18:48 Vykeci
Tákže je na čase aby sme tu urobili poriadok. Takže od utorka budúceho týždňa nabieham na nový systém. Poviedky budú chodiť postupne a to v takomto poradí:
Oheň a ľad
1. točník
Nádej na život
Život s upírom
Ide len o jedno

Harry Potter poviedky
Medzi tým možno pribudnú aj jednorázovky. Zatiaľ sa budem snažiť dopísať to a snáď to bude na čas. Zatiaľ zdarec

Harry Potter

7. února 2012 v 18:43 Poviedky alá Harry Potter(total nečinné)
Ja viem že tu skoro stále pribúdajú iba odkazy a podobné ale vydržte. O nedlo pribudne nová kapča ku poviedke Oheň a ľad a aj ku Potterovi. teraz mám rozpísanú jednu jednorázovku uvidíme kedy dorazí. Paaaa

Ostrov Skye

6. února 2012 v 18:53 Úvahy života
Taakže...tento ostrov som spoznala v knihe Škola noci. Neviem prečo ho sem dávam až teraz...Fakt som spomalená....čo narobím. Najprv nejaké to info (nie, nejdem vás zaťažovať nejakou geografiou a taaak):
Ostrov Skye (An t-Eilean Sgitheanach vo Škótske gaelštine) je najväčší a najsevernejší ostrov súostrovia Vnútorné Hebridy v Škótsku. Vo škótčina "sgiath" znamená "okrídlený".
Okrem veľkého množstva prírodných pamiatok možno na ostrove uvidieť aj niekoľko zaujímavých objektov, ktoré vytvorila ľudská ruka. Medzi ne patrí hrady Duntulm Castle, Dunvegan Castle, Dunsgiath Castle a Knock castle. Na ostrove sa nachádza niekoľko múzeí a to najmä okolo najväčších miest. Známa pálenica whisky Talisker Distillery, produkujúce jednodruhovou whisky, sa nachádza na západnom pobreží ostrova. Okrem tej je odtiaľto tiež zmesná whisky Isle of Skye. Most Skye Bridge, spájajúci ostrov s pevninou bol otvorený v roku 1995.
Nuž a teraz aj pár obrázkov:
Tu dakde leží


Prečo ma budíte?

2. února 2012 v 18:06 Oheň a ľad(zastavené)
Taak, po dllllheeeeeej odmlke je tu dačo. 1.kapitola novej kapitolovky..nie je to nič moc a moc z deja to nebude. Dej sa začne rozvýjať až v druhej kapitole. Toto je len také nalákanie ... No nič...hodím to sem a potom uvidíme. Užite si to XD:

Sedím na stoličke a počúvam výklad učiteľa o tom, že na hodine sa má písať len dané učivo. Och, ako ja tieto keci neznášam. Poznám ich na spamäť. Áno, ja chápem že bola matika, ale keď múzi nehľadia na to či ma kopnú na matike alebo na tvorivom písaní.
Keď ma konečne pustí, zazvoní na literatúru. Na tej si písať môžem i keď preberáme nejaký text. Odpovedať dokážem na všetky otázky lebo tú knihu poznám. Aký krásny je občas život....
,,Ahoj Nia, ako bolo v škole?" pozdravý ma oco, keď prídem domov. Pozriem do kuchyne odkiaľ tiahne nádherná vôňa. Uvidím oca ako niečo mieša.
,,Ale dobre," odpoviem mu a idem si hore zložiť veci. O tom incidente na predposlednej hodine sa radšej nezmienim, nechcem mu pridávať starosti. Mám len jeho, mamička mi zomrela pri autonehode pred jedenástimi rokmi. Chudák ocko, ešte by dostal infarkt. Zídem dolu a pomôžem mu dorobiť obed.
,,Najedz sa, ja musím bežať." Dostanem pusu a už ho neni. Celé dva mesiace je takto rozlietaný, ale na mňa si tiež urobí čas. Neviem ako to stíha. Po jedle si zbalím veci a idem na šerm. Ostatný hovoria že je to divné, ale ja som celá divná. Nevadí. Zo šermu sa vrátim niečo pred siedmou príjemne unavená. Ocko ešte doma neni. Hodím si rýchlu sprchu, niečo do seba nahádžem a ľahnem si pred telku. Niečo pred jedenástou sa presuniem do svojej postele. Sladký to spánok.
Moje sladké pochrapovanie preruší krik z dola. Pomaly sa vykotúľam von z postele a opriem sa o stenu pri schodoch. Zo zdola na mňa nevidno, ale ja počujem a vidím všetko čo sa deje dole.
Vykuknem spoza môjho úkrytu. Dole sedí otec a nejaký chalan.
,,Hovor trochu tichšie, zobudíš ju," hovorí mu otec. Chalan sa len uškrnie.
,,Dobre. Poviem to ešte raz. Nia musí ísť so mnou." Začala som cúvať a zhodila som vázu. V tom momente rozhovor dole stíchol. Niekto išiel hore po schodoch. Vyhrabala som sa na nohy a rozbehla sa do izby. Skôr ako som sa tam stačila ukryť ma niekto chytil za ruku a otočil k sebe. Zrazu som sa pozerala do sivých očí toho chalana.
,,Pusti ju." Za ním stál oco. Chalan sa do toho aby ma pustil nejak nehrnul ale pustil ma.
,,ČO odo mňa chceš???" V mojom hlase začína znieť mierna panika.
,,Nia choď do izby," rozkázal mi otec.
,,Nie, henten ma zobudil a asi odo mňa dačo chce.....Nikam nejdem." Postavím sa do bojového postoja a nahodím čo najzamračenejší ksichtík.
,,Bojovné decko sa z teba vykľulo." Ten idiot sa začne rehotať. A dosť. Napriahnem sa, a jednu mu vrazím. Zatacká sa.
,,Hmmm, aj sily máš dosť." Však s ním to ani nepohlo.
,,Buď povedz čo odo mňa chceš alebo vypadni!" zrevem na neho.
,,Aj hlasivky máš..." nedopovie lebo mu na líci pristane päsť môjho otca. Po tejto rane sa už zloží na zem.
,,To ma tu idete len mlátiť?" zafňuká. S otcom na neho pozrieme ako sto čertov.
,,Z diotmi ako ty sa nič iné robiť nedá," odsekne oco.
,,Fain tak ja ti to poviem ale to je trochu na dlhšie, dnes už nie. Príď radšej zajtra na to bralo za mestom. Nazdar." A zmizne.

Nia:


Zase som tuu

1. února 2012 v 15:01 Z básnickej dielne
Ok. Som tu a nesiem vám aj darčeky:
Taakže budú to zatiaľ básničky časom sem možno pribudnú aj poviedky....Tak tu je prvá:


Strom:
Raz mi strom pošepkal,
že pekného dňa sa nedočkal.
Lisy uvädnuté,
púčky nevyhnané,
záblesky života malé.
Poprosil ma či večnú slávu nedám mu,
aspoň myšlienku nevenujem mu.
A ja deň čo deň myslím na neho,
svoj sľub plním pre neho.





Toto sa nejakým názvom nedá špecifikovať ale mno...posúďte sami:

Len čas dokáže..
zhojiť rany pravdy.
Sladké, vábne slovíčka,
potom pravdy tŕne,
bolesť z pravdy,
rany navždy.


Prosím, kopírovať len zo ZDROJOM!!!!!!!!!!!!!!!!!