!!Za čo trhám ruky, nohy, hlavy!!
Za reklamy!
Za blbé komenty typu: ,,Si blbá, čo to píšeš za blivajzy a ty nevieš vôbec písať." Beriem kritiku, ale len rozumnú. Blog obsahuje yaoi(boys love)
Kopírovanie. Autor tohoto blogu som JA (pri hrách spoluautory) a tak to prosím rešpektujte.
Zatiaĺ všetko, časom ma určite niečo napadne :D
Vaša Tsuky

Září 2011

Poraďte

30. září 2011 v 17:25 Vykeci
Nazdaar..riešim tu takú dilemu a mohli by ste mi pomôsť.
Nepoznáte nejakej blog s poviedkami??(kl)idne a ja yaoi). Ak áno tak mi v komnetoch nechajte link. DikyS vyplazeným jazykem
P.S: Pripravuje sa nová jednorázovkaaaaaaSmějící se

Kúsok tajomstva

27. září 2011 v 20:33 Tajomstvo mojej rodiny(zastavené)
Je tu ďalšia časť a moje gram. chybi prosím neriešte. A nejaký koment poteší. Arihatoooooo........
Erin sa vrátila domov a našla Kaita sedí pred krbom s knihou.
,,Ahoj," pozdravila ho.
,,Ahoj, bola si s Aizenom?" vzhliadol ku nej. Venovala mu zmätený pohľad.
,,Poznám jeho rodičov. Je to dobrý chlapec," usmial sa na ňu. Aj ona sa na neho usmiala a zaliezla do kupelky kde si hodila rýchlu sprchu vyrajbala zuby a zapadla do izby. Tam si vybrala nejakú knihu na čítanie a uvelebila sa s ňou na parapete. Už si zvykla na kľudné večeri keď po nej nikto nebliaka. Dala si slúchadla na uši a začítala sa do knihy.
Keď sa Kaito dozvedel že Erin bola von s Aizenom, potešilo ho to. Aizen bol milý chlapec s dobrej rodiny. Ale aj ho to trochu znepokojilo. Nechcel proste nechcel aby sa Erin niečo stalo. A stať sa toho mohlo dosť.
Nechal úvahy a obavy tak, a išiel sa pozrieť na Erin. Otvoril dvere a uvidel ju ako spí na parapete v neveľmi pohodlnej polohe.
,To dieťa sa učíta k smrti, pomyslel si s úsmevom. Tak sa podobala na Laylu že by si ich bol aj splietol. Len Erin ešte niečo chýbalo. Ale aj to bude...časom.
,,Ach zase som zaspala?" ozvalo sa s parapetu.
,,To nič. Bola si unavená ale mala by si si ľahnúť na posteľ inak zajtra nevstaneš." Prikývla a obišla ho smer posteľ kde sa zachumlala do perín.
,,Dobrú noc," ozvalo sa spod periny.
,,Dobrú," usmial sa Kaito, zhasol svetlo a odišiel.
Erin mala jeden divný sen. Zobudila sa na nejakej lúke. V strede tej záhrady bola vysadená Sakura. Zafúkal jemný vetrík a zo Sakury začali poletovať ružové lístky. A zrazu sa pod usmiatym* stromčekom sedela žena. Mala bielu pokožku medové vlasy a fialové vlasy. Oblečené mala ľahké biele šaty na ramienka.
,,Ah maličká, už som ťa čakala. Poď si sadnúť ku mne," povedala zamatovým hlasom. Erin sa pomalým krokom vydala do stredu lúky ale zrazu žena vstala a zadívala sa kamsi do diaľky. Došla ku nej a zahľadela sa jej smerom.
,,Máme málo času, blíži sa to rýchlejšie ako som si myslela." Žena zrazu vyzerala o pár rokov staršia.
,,Ver si dieťa. Ver si a zvládneš aj to najhoršie čo ťa v živote stretne. Miluj tých ktorý milujú teba a spoliehaj sa nich. Aj v tej najhlbšej čiernote nájdeš svetlo v podobe svojich blízkych." Potom sa otočila na Erin a pobozkala ju na čelo. A potom...........
,,Jašine, to čo bolo za sen," strhla sa na posteli. Ten sen bol nejak moc reálny. Zišla dole a uvidela Kaita nahodeného v obleku. Bolo asi dvanásť hodín na obed.
,,Dobré ráno kam sa to chystáš?"
,,Do firmy vyskytli sa nejaké problémy. Tak ahoj." Zo stola zobral tašku a odišiel. Erin osamela. Bolo zvláštne byť sama v tak veľkom dome. Bola tu jedna vec. Na konci chodby kde mala izbu boli nejaké dvere ale boli zamknuté. Našla aj kľuč v Kaitovej pracovni, ale netrúfla si ho zobrať lebo za tie roky sa už naučila že čo je zamknuté má zamknuté zostať. Ale teraz ju nejako premohla zvedavosť. Schmatla kľúč a bežala hore. Odomkla a zašmátrala do tmy hľadajúc vypínač. Ale ten tam nebol. Miesto toho našla sviečku a zápalky ktoré hneď použila a svetlo z plameňa odhalilo schodisko vedúce dole. Zišla po ňom a dostala sa do nejakej miestnosti. Vyzeralo to tam ako v nejakej zbrojnici. Na stenách boli katany a iné bodné a rezné zbrane. Bol tu jeden obraz. Na ňom bola žena s modrými vlasmi a červenými očami. Vtedy sa Erin preblesla pred očami spomienka. Žena podobná tej na obraze sa nad ňou skláňa a potom to skončilo. Bol to len záblesk.
Zaujalo ju aj niečo oné. Pod obrazom na podstavci bola katana. Okolo pošvy a rukoväte tej veci sa ovíjal zlatý drak.
Z obdivovania ju vytrhol štrngot kľúčov. Kaito bol späť. Rýchlo vybehla hore schodmi, zahasila sviečku a vrátila kľuč do jeho pracovne.
* Ten strom sa nesmial naozaj...

Od vás alaaaa.....

20. září 2011 v 20:06 Vykeci
Ahojte..dostala som taký nápad(to u mňa nebýva obviklé). Myslela som(ešte neobvyklejšie) že by ste mi mohli posielať poviedky a áno aj yaoi a ja by som ich uverejnila na svjom blogu.
Kto má záujem nech mi poviedky pošle na e-mail: k.melisova@centrum.sk
DíííkSmějící se

Hry s vlkmi

20. září 2011 v 19:01 Tajomstvo mojej rodiny(zastavené)
Joooj...so mňa sa to nejak sype:
Bol to už týždeň čo si Erin zobral ku sebe. A bol to dobrý týždeň. Keď ju uvidel prvý krát s každej bunky v jej tele vyžaroval vzdor ale to bola len maska. Erin mala jemnú dušu a veľké srdce. Kaito prišiel na to že je veľmi zručná čo sa týkalo asi miliónov vecí. A samozrejme vedela nádherne maľovať. Ale zistil aj pár nepríjemností. Erin bola tvrdohlavá ako mulica. Ďalšia schopnosť zdedená z matkinej strany. Ale to čo ho znepokojilo najviac boli jej nočné mory. Každú noc sa budila s krikom a plačom. Kaitovi ani nenapadlo odkiaľ to môže pochádzať. A Erin o tom nechcela hovoriť.
,,Erin, večera," zakričal cez chodbu keď bol čas ísť do jedálne najesť sa. Chvíľu počkal ale nikoho nikde, a tak sa vydal do jej izby. Erin to tu už riadne zmenila. Všade na stenách boli plagáty a všetko bolo oblepené samolepkami. Na dverách bol mega nápis ERIN. Proste izba jednej puberťáčky. Otvoril dvere a uvidel príčinu ne príchodu. Erin ležala na bruchu so sluchatkami na ušiach si čítala knihu. Pomaly k nej prešiel a stiahol jej sluchatka z uší. Vzhliadla k nemu.
,,Poď, večera je na stole." Len sa usmiala a išla za ním. Na večeru bol pstruh zo zemiakovou kašou a oblohou. Kaito bol rád že jej chutí lebo keď ju videl vyzerala ako kostra.
Po večery sa Erin išla naložiť do vane. Z izby zobrala rozčítanú knihu a napustila si vaňu. S Kaitom vychádzala naozaj dobre ale ako otca ho brať nemohla. Zatiaľ ešte nepreskúmala mesto -na to si naozaj netrúfla- ale stihla presnoriť celý dom a pozemky. Keď sa do toho pustila objavila dačo zvláštne. Vlkov. Ale akých. Keď ich zbadala tak si myslela že ju v tej chvíli roztrhajú ale nestalo sa. Miesto toho k nej prišli a začali kňučať ako keď sa chcú hrať. A tak im začala hádzať loptičku a o nedlho sa po nej začali vlci liepať ako divý. Všimla si, že jedna vlčica len tak leží lebo je kotná. A tak zo seba striasla ostaných vlkov - všetci ju poslúchali na slovo- a pomaly si to zamierila ku nej. Vlčica na ňu uprela oči ale bola kľudná. Kľakla si ku nej a jemne ju pohladila na hlave. Vlčica ju ťukla hlavou a naznačila že ju má škrabať za ušami.
Erin si uvedomila, že zaspáva a usúdila že je čas vyliezť z vane.
Zaliezla do postele a už by ju odtiaľ nedostali.
Druhý deň po raňajkách sa išla pozrieť na vlkov. Vlčica už za nedlho bude rodiť.
Našla ju ležať v tieni za domom a ostaný vlci sa tam popri nej blázneli. Hneď ako ju uvideli sa rozbehli k nej a nabádali ju na hru. Erin len pokrútila hlavou dnes sa na to naozaj necítila. Dnes sa chcela pozrieť do mesta.
Mesto bolo rozľahlé ale kľudné. Kaito ako veľkopodnikateľ tam nejak nesedel. Obzerala sa všade možne až do niekoho vrazila.
,,Oh pardon," ospravedlňovala sa.
,,To nič. Si v poriadku," odpovedal jej dotyčný. Erin sa na neho pozrela a uvidela ryšavého chalana s modrými očami. Na sebe mal čierne upnuté džiny a čierne voľnejšie triko. Bol naozaj pekný.
,,Ty si Erin však?" Kývla.
,,Ja som Aizen Cerass."
,,Nechceš ukázať mesto?"
,,Dobre," usmiala sa na neho. Aizen jej ukázal veľa zaujímavého až zakotvili pred jej domom.
,,Nechceš ísť zajtra so mnou von?" opýtal sa len tak Aizen.
,,Rada," usmiala sa.
,,Tak ahoj."
,,Ahoj."
Aaa ďalšia postava alias Aizen:

Nový domov

19. září 2011 v 15:36 Tajomstvo mojej rodiny(zastavené)
EEjoo....osvietilo ma. Dostala som nápad na novú poviedku. Tak tu je prvý diel a prosím neriešte moje garamtivké chybi. Diiik..
Volala sa Erin Blue. Priezvisko zdedila po matke ktorú ani nepoznala. Zomrela jej pri pôrode. Od vtedy sa o ňu starali jej teta a strýko. Erin bolo jasné, že ju nemajú radi. Veď sami jej dali najavo že ju už nechcú. Ale javila sa tu dilema. Začínali sa letné prázdniny a ona nemala kam ísť. A to bol problém. Ale aj riešenie už bolo na ceste....
,,Tak sa maj, Maji," kývala svojej kamarátke, ktorá odchádzala na prázdniny.
,,Ahooooooj," zakričala jej na pozdrav s auta. Erin si vzdychla.
,Mať to šťastie ja, pomyslela si. Pred školou šmykom zabrzdil čierny bavorák. Všetky oči čo boli na parkovisku sa upreli naň. Z auta vystúpil muž v obleku. Bol vysoký, oblečený v obleku, na očiach mal čierne slnečné okuliare a mal čierne vlasy. Došiel až ku Erin:
,,Ty si Erin Blue?" spýtal sa jej. Erin bola trochu vo vytržení a jediné ne na čo sa zmohla bolo prikývnutie.
,,Fain, tak poď so mnou." Erinine nohy reagovali aj za ňu. Vydala sa za ním aj keď jej nebol bohvie ako sympatický. Ten chlap bol neskutočne arogantný. Vstúpili do riaditeľovej kancelárie.
,,Ach, pán Black a slečna Erin. Konečne. Erin toto je Kaito Black, tvoj otec a..."
,,Môj čo?" skočila mu Erin do reči.
,,Otec Erin a zobral si ťa do opatery. To znamená že teraz si pôjdeš zbaliť veci a pôjdeš s ním domov." DOMOV...to slovo Erin nepoznala. Aj s tým chlapom vyšla s kancelárie.
,,Čakám ťa pred školou," povedal chladne. Erin si uvedomila že toto nebude med lízať. Ale to nebol jej život nikdy. Trpko sa usmiala a išla so zbaliť veci.
Vyšla pred školu a uvidela ho ako sa opiera o auto.
,,Fajn môžeme ísť." Otvoril jej kufor, dala do neho svoj kufor a vyrazili. Cesta bola dlhááá až na koniec zastali pred veľkou vilou. Zobrala si batožinu a vstúpili do predsiene.
,,Vyzuj sa, ukážem ti tvoju izbu." Zaviedol ju na horné poschodie na koniec chodby. Izba bola ladená do bordovej. Bola mega. Na strede bola veľká manželská posteľ na pravo bol počítač a knižnica zo spústou kníh a na ľavo boli dve skrine. Bolo tu jedno veľké okno a pod ním bol široký parapet, na ňom madrac a vankúš, takže sa na ňom dalo sedieť. Erin osamela a tak sa dala do vybaľovania.
Asi o hodinu mala hotovo a do izby jej zase vošiel on.
,,Poď bude večera." Zaviedol ju do veľkej jedálne. Jediné čo sa tu nachádzalo bol veľký stôl. Sadli si oproti sebe a doniesli im polievku.
,,Prečo ste to spravili?" Asi vedel kam mieri, lebo tak odpovedal.
,,Lebo mám dlh voči tvojej matke."
,,Mal ste jej ho splatiť inak." Vstala a vybehla do izby. Ten jeho tón ju štval. Sadla si na parapet a oprela si nohy o stenu. Ten chlap mal také šťastie že poznal jej mamu.
Keď uvidel Erin, tak si myslel že vidí Laylu. Nechápal prečo bol na ňu taký chladný ale nemohol si pomôcť. Až teraz keď utiekla od stola si uvedomil, že je jeho dcéra a že ju má rád. Pomaly otvoril dvere na jej izbe.
,,Čo chcete?" doletela k nemu otázka. Neodpovedal len si sadol k nej na parapetu (Erin zmenila polohu). Erin vyskočila a prešla na druhú stranu izby. Kaito sa nedal, šiel ku nej a objal ju.
,,Pustite ma," protestovala a päsťami ho trieskala do hrude. Ale Kaito mal sily aj výdrže až až.
,,Najprv ma počúvaj. Nechcel som ti ublížiť. Naozaj ma to mrzí." Erin sa prestala vrtieť a stuhla. O pár sekúnd ho aj ona objala.

A teraz postavy:
Tak tu je Erin a časom ešte dakdo pribudne.S vyplazeným jazykem

Tie roky

16. září 2011 v 19:02 Jednorazovky
taak a je tu exteemne krátka jednorázovka. Fakt sorry lidi ale nejak mi vypína. Tak snáď sa bude ľúbiť a gramatycké chybi prosím neriešte. Diky..
Už sú to tri roky. Tri nádherné roky s tebou. Prvý rok bol namáhavý. Boj sem aj tam. Ale to tak nevadilo. To náš vzťah utužilo. A tie dva roky potom boli najkrajšie. Inuu, asi budem musieť začať od začiatku, lebo na mňa čumíte ako puky medové. Tak dobre:
Som bojovnica klanu Reiga. Moje meno je Aryana a túto skutočnosť som sa dozvedela ako 15. ročná. Bolo mi povedané že som reinkarnáciou Aryanany Reiga, čo bola jedna z najvýznamnejších bojovníkov tohto klanu. Lenže ja som si nič z môjho minulého života nepamätala. Až na teba. Keď ma priviedli do hlavného sídla, uvidela som ťa tam. V tedy ma zasiahlo deja vu. Chcela som ísť ku tebe bližšie ale vtedy sa ku mne nahrnuli ďalší ľudia. Začali sa mi horlivo predstavovať ale ja som ich moc nevnímala. Hlavu som mala plnú teba.
Potom som ťa už nevidela. Môj strýko- zhodou okolností aj vodca klanu- mi ukázal dom. Bol večer a ja som si to namierila pod sprchu. Dom bol giga. Ešte aj kupeľka bola nadmerná. Po sprche som vyšla na chodbu a znovu ťa uvidela. Vchádzal si do svojej izby a na sebe si mal iba nohavice. Išla som za tebou. Zaklopala som na dvere a dúfala že otvoríš. Stalo sa.
,,A-ahoj," vykoktala som. Usmial si sa pozval ma ďalej. Tvoja izba bola ako tá moja a izba každého z klanu. I keď si nebol jeho členom jednali s tebou s úctou.
,,Sadni si," vyzval si ma. Mal si nádherný hlas. Sadla som si na posteľ a ty si si sadol do kresla oproti.
,,Tak.. čo potrebuješ?" spýtal si sa. Uff. Nádych a...
,,Čo bolo medzi nami v minulosti?" Po tomto si sa zatváril trochu neurčito ale po chvíli si sa zodvihol a nahol si sa nad mňa.
,,Len to najlepšie," odpovedal si šeptom a pobozkal ma.
Po tomto sme ešte dlho ležali jeden druhému v náručii až sme zaspali.
P.S. Nechajte aj koment nech viem že dakto vôbec číta tieto.....

Nad priepasťou

15. září 2011 v 18:58 Z básnickej dielne
A zase ďalšia básnička. Moja múza sa asi preorientovala lebo poviedky nie a nie dokončiť. Ale básničky sa so mňa len rinú. Tak snáď sa vám cude páčiť:
Nad priepasťou tiene pozorujem tiene.
Nebojím sa ich.
Bojím sa iných vecí.
Tie veci tak samozrejmé a pre mňa neznáme.
Tá priepasť je moje východisko, moje všetko.
Lebo ja poznám len temnoti

Nádej

14. září 2011 v 19:15 Z básnickej dielne
Také malé spestrenie alias básnička:

Nádej.
Čo to zznamená?
Neviem.
Je to fobré?
Asi.
Veď každý o nej hovorí.
Každý hovorí že má nádej.
Ale ja to nepoznám.

Múza je P.N

14. září 2011 v 18:58 Vykeci
Ach božeeeee. ľudia fakt sorry, ale moja múza je P.N. Ku každej poviedke mám nejaké frcky ale nemám ich dokončenie a sekla som sa v polovici. Dokonca ani jednorázovku nedopíšem. Sakra!!! Ako každý vie začala škola a tak mám také strsi že až..... A to nejako neprispieva k mojej roztekanosti v niektorích oblastiach. Takže prosím o strpenie a ja sa budem snažiť niečo zo seba vypotiť. Arigato......

2.deň

11. září 2011 v 20:05 S vlkmi žiť s vlkmi viť(zastavené)
No tak toto bude meeega krátke. ale sľubujem že behom týždňa dačo dojde.
Ďalší deň bolo vyučovanie. Erik vstával s vyditeľními problémami čomu sa Alisha culila ako mesiačik na hnoji. Erik si všimol že v kúpeľni už bola a teraz sa ide obliekať do uniformy a tak zaliezol do kúpeľne.
Alisha mala z Erika nehoráznu srandu ale keď uvidela svoju uniformu sranda ju prešla. Uniforma sa skladala z bielej košele, čierneho saka a minisukne. Najlepšie na tom všetkom bili že k tomu boli normálne čižmy.
,,Tak to teda nie. Ja teda ako ulízanec vyzerať nebudem," hundrala si popod nos. Zo skrine vytiahla vybíjaný opasok a hodila do nej sako. To teda nosiť nebude. Obliekla si sukňu a zapla si na ňu šikmo opasok. Rukávy košele mali byť na koncoch zapnuté ale Alisha sa na to vykašľala. Obula si čižmy a bola hotová.
Erik sa vymotkal z kúpeľne a uvidel že Alisha je hotová. Pozrel sa do svojej skrine a uvidel tam svoju uniformu. Biela košeľa, sako nohavice a topánky. Topánky nechal tam aj zo sakom a vymenil ich za tenisky. Natiahol si nohavice košeľu nechal na dvoch gombíkoch rozopnutú a obul si tenisky. Keď skončil, uvidel Alishu dívať sa von oknom chrbtom ku nemu.
,,Ideme?" Otočila sa ku nemu a vyrazili. Prvú hodinu mali matematiku. Brrr. V podstate sa táto škola nelíšila ničím od iných až na upírov. Erik s Alishou si sadli do poslednej lavice. Erikovi matika moc nešla. Hneď po zvonení do triedy vošla učiteľka.
,,Nevyzerá moc milo," pošepol Alishi a ona len prikývla. Ako táto aj ostatné hodiny boli nuda.
,,Konečne," odfrkla si Alisha. Prezliekla sa do civilu a odišla z izby.
Alisha si to namierila do záhrady. Niečo hľadala. Zistila že záhrada je mega. A tak sa do toho pustila. Asi po pól hodine to našla. Boli to čierne ruže. Tam kde rástli tieto kvety tam vymrel upírsky rod. Alisha nevedela prečo, ale ukľudňovali ju. Ľahla si pod strom a pomaly zaspávala.
Zobudila sa až na jemný dotyk na perách.
Pól hodina a Alisha nikde. Erik zaklapol knihu čo mal rozčítanú a vydal sa ju hľadať. Napadlo ho že môže byť v záhrade a tak sa tam vydal. Presnoril ju krížom-krážom a nič. Až potom ju uvidel pod stromom. Nahol sa nad ňu a zadíval sa jej do tváre. Bola taká kľudná. Neodolal a pobozkal ju.

Ja ešte žijem(ak to dakoho zaujíma)

7. září 2011 v 14:41 Vykeci
Ahooojky ľudkovia....Sorry že ste sa tak načakali, ale sťahovali sme sa. Ešte neni všetko hotové a tak neviem ako to bude s pridávaním ale už sa pracuje na nových dieloch. Zatiaľ adie....