!!Za čo trhám ruky, nohy, hlavy!!
Za reklamy!
Za blbé komenty typu: ,,Si blbá, čo to píšeš za blivajzy a ty nevieš vôbec písať." Beriem kritiku, ale len rozumnú. Blog obsahuje yaoi(boys love)
Kopírovanie. Autor tohoto blogu som JA (pri hrách spoluautory) a tak to prosím rešpektujte.
Zatiaĺ všetko, časom ma určite niečo napadne :D
Vaša Tsuky

Srpen 2011

Pod nočnou oblohou

30. srpna 2011 v 16:55 Z básnickej dielne
Pod nočnou oblohou prvý bozk padol,
pod nočnou oblohou zazneli tie hlásky:
milujem ťa.
Pod nočnou oblohou sme si lásku sľúbili,
pod nočnou oblohou sme sa ľúbili.
Pod nočnou oblohou si ma zradil,
pod nočnou oblohou si s ňou bol.
Pod nočnou oblohu som plakala
a kôli tebe si srdce prebodla.

Ako kedysi

30. srpna 2011 v 15:01 Z básnickej dielne
Tak ako vietor zavanie za ránky,
Tak rýchlo plávajú moje myšlienky.
Myšlienky na tie časi,
keď strach číhal v tieni.
Na časi, keď to bolelo,
ale len málo.
Na časi keď úsmev nezmizol,
A ani falošný nebol.
Keď v očiach len neha bola
A z úst láska zaznievala.
Keď tie slova ešte tebe patrili
a pre mňa zazneli.

Kiež by

30. srpna 2011 v 14:55 Z básnickej dielne
Oči plné nádeje.
Tie oči milujem.
Hlas plný lásky.
Kiež by sa mi prihovoril.
Ruky plné nehy.
Kiež by sa ma dotkli.
Srdce plné lásky.
Kiež by bilo pre mňa.

Myšlienky

30. srpna 2011 v 14:50 Z básnickej dielne
Tak ako voda v potoku tečie,
Tak naše myšlienky tečú.
Dve cesty a v ich strede dve myšlienky.
Jedna moja,
Jedna tvoja.
Tá tvoja plná života a šťastia,
tá moja zas smútok a samota.
A za to môžeš ty.
Lebo ostatné moje myšlienky patria TEBE!!

Mám okno

28. srpna 2011 v 15:10 Vykeci
Nazdar E.Tovia......Moja múza si váľa šunky nikede na Knanárskych ostrovoch a ja mám umelecké okno. Ufff. a keďže sa blíži škola(nemá niekto doma dynamit alebo niečo tomu podobné) budú poviedky pribúdať pomalšie. Za pochopenie môjho mozgu ďakujem....
A ako odškodné:

Som vám hovorila že yaoi, shonen-ai a tomu podobné proste milujem.

1.deň

25. srpna 2011 v 20:27 S vlkmi žiť s vlkmi viť(zastavené)
*Uškŕňa sa do amliónu* Nová kapitolovkaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa:
Existuje miesto. Miesto kde žijú upíry a ľudia spolu. Učia sa jeden od druhého aby mohli spolu žiť bok po boku. Toto miesto je škola. Na vonok ako každá iná ale keby sme sa pozreli bližšie zistíme že to tak nie je. A práve tu na Škole čiernej ruže sa mal zrodiť zázrak.
Chodbami sa niesli kroky. Boli prázdniny a tak bola jediná. Otvorila dvere ktoré viedli do riaditeľne. Tam ju okrem riaditeľa čakal jeden chlapec. Ten chlapec bol jej partner. Tu sa upíry a ľudia pokladali za partnerov. Do dvojíc sa zaraďovali podľa rodov.
,,Ach, Alisha. Konečne," oslovil ju riaditeľ. Len mu kývla na pozdrav.
,,Alisha, toto je Erik Star. Erik, toto je Alisha de Vil." Alisha podišla ku Erikovi a prehliadla si ho. Čierne strapaté vlasy, čierne mačacie oči. Mierne vyrysovane svaly na bruchu. Hm nebol na zahodenie.
,,Ahoj, ja som Alisha." Podala mu ruku a on ju prijal.
,,Nazdar som Erik," odpovedal s úsmevom. Prisunula sa k nemu a jemne mu preťala kožu. Krv. Mňam.
Toto bol bežný rituál. Upír si tak označil svojho človeka.
,,Fajn. Teraz si budete musieť počkať dva týždne kým začne škola. Dovidenia." Nuž a tak sa Alisha aj Erik odobrali domov.
O 2 týždne:
,,Sakra na čo tu mám byť? Mám lepšie veci na starosti," ozýval sa nechutne piskľavý hlas celou halou školy. Bola to Mia, sestra Alishi.
,,Pohni si ty nevďačnica," zvreskol na Alishu jej otec. A jej matke to evidentne nevadilo. Alisha bola na takéto chovanie zvyknutá. Nafučaná sestra, otec ktorí ju buzeroval aj za to že žila a matka ktorá ani necekla. Rodinka ako s nejakého filmu. Blee. Alisha si radšej zapchávala uši sluchátkami. Za sebou ťahala svoj kufor zo všetkým čo mala. Keď doštuduje tak sa domov nevráti. Už nikdy.
Poobzerala sa po hale keď ju niekto zo zadu objal.
,,Ah. Ahoj Erik," pozdravila ho a otočila sa k nemu. Erik jej jemne odhrnul ofinu z oka a odhalil tak polmesiac v tvare U a na líci stočené tetovanie. Bol to typický znak toho že upír našiel toho pravého a tiež zaisťovalo to aby upír mohol behať po svtle. Ale u každého bolo iné. Naklonil sa k jej uchu a pošepkal jej:
,,To sú tvoji rodičia? Vyzerajú nabručane."
,,Veď aj sú. Najradšej by boli niekde inde," odpovedala mu. Poodtiahol sa od nej a v tú ranu k nim prišli rodičia.
,,Dúfam že keď tu skončíš už ťa neuvidíme." A s tím odišli. Alishe to bolo úprimne jedno. Ale potom prišli ešte niečí rodičia. Erikovi.
,,Ach, ty musíš byť Alisha. Moc ma teší. Som Irena, Erikova matka." Potriasli si rukou. Irena bola vysoká blondína s milým úsmevom.
,,Ja som Josh, Erikov otec." Aj s ním si potriasla rukou. Josh bol vysoký, hnedovlasí a v Alishi zanechal dojem milého a príjemného človeka.
,,To boli tvoji rodičia? Prečo už odišli?" opýtala sa Erikova mama.
,,Museli ešte niečo zariadiť," vyhovorila sa. Nemusela rozoberať svoju rodinnú situáciu.
,,Vážený študenti. Vítam vás na našej škole. 1. ročník prosím prejde ku tamtomu stolu. Dostanete tam kľúčiky od svojich izieb. Staršie ročníky môžu zamieriť rovno do svojich izieb kde si nájdu knihy a zoznam veci potrebných na tento rok v škole. Prváci dostanú aj uniformu. Teraz sa rozlúčte s rodičmi a rozíďte sa na svoje miesta." Erik sa rozlúčil s rodičmi a objali aj ju. Potom prišli ku stolu na ktorom ležalo mnoho kľúčov.
,,Mená?" Spýtala sa ich žena sedela
,,Erik Star."
,,Alisha de Vill." Žena im podala kľúčik s číslom 456.
Vyšli do druhého poschodia a a odomkli svoju izbu. Bola zrkadlovo zariadená. To činilo dve oproti sebe položené postele dve skrine a dva stoly na učenie. Bolo tam jedno okno s mohutnými závesmi.
,,Nuž..v pravo alebo v ľavo?" spýtal sa jej.
,,V ľavo." A tak sa dali do vybaľovanie. Za hodinu mali hotovo.
,,Práve v čas. Za oknom je tma," poznamenal Erik keď už boli vybalený.
,,Chceš ísť do sprchy prvá alebo idem ja?" Kývla že ide ona.
Keď Erik prvý krát uvidel Alishu tak skoro nedýchal. Bola neskutočne krásna. Vyžarovala s nej charizma. Trochu ho zarazilo chovanie jej rodičov ale nevŕtal sa v tom. Keď bude chcieť povie mu o tom.
Vystriedal ju v kúpeľni a keď sa vrátil zistil že zaspala nad nejakou knihou. Jemne jej ju zobral spod hlavy a zakryl ju.
,,Dobrú noc," zašepkal a potom aj on sám sa odobral spať.
Alisha:
Erik:

Pentagram

22. srpna 2011 v 18:07 Volanie krvi(zastavené)
Neskoro ale predsa:
Ubehli dva týždne. Medzi Luc a Erikom stihlo vzniknúť priateľstvo. O láske nemohla byť reč ale bolo to na dobrej ceste. Erik mal veľmi dobrú povahu. Bol kľudný, pozorný, vnímavý, milý, zábavný a inteligentný. A vedel šermovať. Luc ho sledovala pri každom tréningu. Nezmenila ho na upíra ale aj tak mal dosť sily.
A Alan mal asi tiež pauzu lebo už dva týždne o ňom nebolo ani zmienky. Boli to najkľudnejšie dva týždne v jej živote.
Pomaly rozlepila oči. Do nosu jej pritancovala vábivá vôňa. Vyškriabala sa na nohy a vošla do kuchyne. Erik niečo kuchtil.
,,Čo to tu kuchtíš?"
,,Dobré ráno. Asi to bude praženica ale nie som si istý. Chceš?" Núkal ju natiahnutou rukou v nej varecha a na nej asi praženica. Pristúpila k nemu a zjedla to niečo. Fakt to bola praženica.
,,Mám dojem že to je praženica," zaškerila sa na neho.
,,Tak to je dobré."
Po chvíli bola praženica na stole.
,,Stále mi to nejak nedochádza," ozval sa Erik. Luc na neho len pozrela s otázkou v očiach.
,,Ako to že môžeš behať po slnku a za bieleho dňa vôbec?"
,,Veci čo vidíš vo filmoch sú kraviny. Teda väčšinou. Upír ako ja čiže učeň môže na slnku byť aj nahý a nezhorí. Ale upír ako Nataniel by zhorel. Lebo on prijal krv dospelého. Uff lepšie by ti to asi vysvetli on." Keď dojedli umyla riad a potom išla umyť seba. Pozrela sa na seba do zrkadla. Na to tetovanie si nemohla zvyknúť. Nedalo sa zakryť ničím. A vedela aj prečo. Bol to dar od Luny od ich bohyne. Ako dumala prišlo jej neskutočne zle.
Erik si po raňajkách vydrhol zuby a všetko čo ku hygiene patrí. Nemohol poprieť že sa mu Lucinda páči. Jednou z vecí čo ho na nej fascinovali bolo to tetovanie.
Z myšlienok ho vytrhol rámus v kúpeľni. Vbehol tam a uvidel Lucindu ako sa v kŕčoch zvíja na zemi. Pribehol k nej a ale nevedel čo robiť. Ale ona to vedela aj sama. Načiahla sa ku jeho krku.
,,Smiem?" spýtala sa slabo. Len prikývol a pritiahol si ju ku krku. Opatrne mu prehryzla kožu na krku. Cítil slasť. A vedel že to cíti aj ona. Dal by jej aj to posledné keby mohol. Pomaly sa od neho odtiahla a pozrela sa mu do očí.
,,Ďakujem," zašepkala. Jemne ju objal.
Erik bol po uhryznutí trochu unavení a tak si išiel ľahnúť. Luc sa zatiaľ išla prejsť do parku. I keď svietilo slnko bolo mrazivo.
Sadla si na hojdačku a premýšľala. Erik bol fajn. Nemohla poprieť že k nemu niečo cítila. A to niečo bolo viac ako priateľstvo.
Z hlbokého zamyslenia ju vytrhli chrastivé zvuky z krovia. Postavila sa a len tak tak uhla kunaju. Z tieňa sa na ňu vrhlo niečo ale čo to bolo nerozoznala. Odrazila aj tento útok ale ti už sa jej okolo zápestia ovíjala nejaká vec. Chcela použiť moc ale nešlo to. A tak pozorovala ako sa z tieňu vynoril Alan.
,,To si nemohol v tej diere zostať dlhšie?" Ten sa len usmial.
,,Asi nie." Keď bol úplne pri nej vytiahol kunaj a "jemne" jej prešiel po tvári a zanechal za sebou krvavú stopu. Oblizol pramienok krvy. Pomaly schádzal až ku krku. Luc sebou začala hádzať ale moc platné jej to nebolo. Alan už chcel klapnúť keď vzduchom preletela hviezdica. Keby sa nebol uhol mal by ju v hlave. Uhol a hviezdica zastala milimeter od Lucinho krku. Spadla na zem. Asi meter od nej stála skupina štyroch deciek. Jedna baba a traja chalani. A na krkoch mali pentagram. Taký aký mala aj Luc. Rastlina okolo jej rúk sa začala odvíjať až zmizla. Chalan a nie hocijaký ale Alexander podišiel k nej.
,,Vedel som že sa ešte stretneme," usmial sa na ňu. Decká sa rozostavili a Alex ju viedol k nim. Alan na nich skúšal zaútočiť ale okolo nich sa vytvoril nejaký štít. Až keď Alex došiel na svoje miesto Luc zistila že stoja v útvare pentagramu. Tie deti...čo boli zač?
,,Lucinda Black," prehovoril Alexander. ,,Ako živel vody ťa prímam za Kráľovnú živlov."
Potom prehovorilo modro vlasé dievča:
,,Lucinda Black. Ako živel ohňa ťa prímam za Kráľovnú živlov."
,,Lucinda Black ako živel zeme ťa prímam za Kráľovnú živlov." Teraz prehovoril čiernovlasý chlapec. Rada bola na poslednom čiernovláskovi.
,,Ako živel vzduchu ťa prímam za Kráľovnú živlov." Pod nohami sa im začal rysovať pentagram. Voda stála hore v pravo od nej, oheň hore v ľavo od nej, zem v pravo dole a vzduch v ľavo dole. Lucinda stála na vrchu symbolu. Začala meniť podobu. Vlasy čierne na boku katana, tetovanie sa rozšírilo po celej tvári. Toto už nebola Lucinda. Jej vedomie prebral niekto iný. Zrazu jej z úst vychádzali slová aj samy:
,,Voda, volám ťa z priepasti tieňov." Alexovi na pravo od nej sa v ruke začala formovať modrá guľa ktorú vyslal do stredu.
,,Oheň, volám ťa z priepasti tieňov." Dievčati v ľavo od nej sa v ruke vytvorila červená guľa ktorú poslalo tiež do stredu kruhu. Gule sa spojili.
,,Zem, volám ťa z priepasti tieňov." V pravo dole sa chalanovi v rukách vytvorila zelená guľa a poslal ju do stredu kde sa aj ona pripojila k ostatným.
,,Vzduch, volám ťa z priepasti tieňov." Z ľava sa k ostatným pridala biela guľa. Luc vystrela ruky nad hlavu.
,,Svetlo, volám ťa z priepasti tieňov. V mene Luny ťa žiadam, poddaj sa mi." V rukách sa jej objavila zlatá guľa. Kráčala do stredu a vložila guľu ku ostatným. Z jednej veľkej vyšľahla energia a niekto v Lucindinom tele ju uchopil.
,,Hm, tak kráľovná živlov?" uškrnul sa Alan. Energia bola v plnom prúde. Uchopila katanu a silu sústredila ju do nej. Čepeľ sa rozžiarila živlami. Rozbehla sa oproti tomu slizkému hadovi a neminula. Alan leteeeeel a dopadol pár metrov pred ňou. Pomaly k nemu prikráčala a už ho chcela zabiť keď zmizol.
,Pre dnešok moja práca končí, ozvalo sa jej v hlave. Vlasy jej opäť zbeleli, katana zmizla a decká zmizli.
,,Čo sa tu do frasa deje?"
Vzduch:
Oheň:
Voda:

Zem:

Ja sa nepoddám

4. srpna 2011 v 21:02
Plavovlasé dievča stálo pod Sakurou*. Na hlave mala šiltovku a pod ňou skrila svoje dlhé vlasy. Trčala jej len ofina. Volala sa Tsuky Key. Nemala rodičov, zomreli keď mala pár týždňov. Jej výchovy sa ujali Margaret a Harryson Greyovci. Nemali ju moc radi ale bola rada že neni v decáku.
Ako tak pozerala na ružovo kvitnúce stromy, nevšimla si že ju niekto sleduje.
,,Hej ty poď sem." Toto bolo označenie jedine pre ňu. Povzdychla si a išla sa pozrieť čo zase otravuje.
,,Čo je?" V obývačke bol ešte nejaký chlap a hrudy svalov okolo.
,,Tsuky, toto je Kaito Fell a ako to povedať.." začala Maragaret
,,Predali sme ťa," dokončil bez citu Harryson. Čakala všetko ale toto......no to bol proste šok. Tsuky nebola človek ktorého by niečo prekvapilo-život poznala až moc dobre-ale toto ju zvalcovalo a udupalo. Jediné šťastie čo ju vtedy postihlo bolo že dvere boli dokorán otvorené. Rozbehla sa a bežala. Za zadkom mala tie hrudy testosterónu a bohvie čoho ešte ale toho chlapa nevidela. Zahla do uličky a tam sa schúlila. Počkala kým prebehnú až potom pomaly vyšla na ulicu. Bol večer a tma ako vo vreci.
,,Hej Tsuky," zakričal na ňu dakto. Otočila sa a uvidela Erika. Bol to jej kamoš ktorého nevidela cez dva roky. Dôvod, Odletel do Ameriky. Niečo jej hodil a keď to uchopila spoznala v tom jeho kľúče od motorky. Chcela mu poďakovať ale bol preč. Dlho sa tým nezaoberala. Rozbehla sa do podzemných garáží kde mal Erik zaparkovanú motorku. Mala síce len 15 ale Erik ju od desiatich učil jazdiť na motorke. A kto iný bi ju mohol naučiť lepšie jazdiť ako profesionálny závodník? Jasne že tý dvaja hromžili ale moc na vedomie to nebrala.
Naštartovala motorku a vyšla z garáže. Šlo to s tuha predsa len nesedela na tom cez dva roky ale potom sa rozbehla. A za zadkom sa jej objavili autá.
,,Do riti," zahrešila. Zabočila na most ktorí sa práve dvíhal a ďakovala všetkým čertom že ju Erik učil skákať. Doskočila na druhú stranu a išla ďalej. Zaparkovala pred jedným hotelom a aj sa tam ubytovala. Ležala na posteli a myslela čo ďalej. Domov ísť nemohla. Niekto klopal. Postavila sa a išla otvoriť. Nestihla ani pozrieť kto to bol a to niečo ju zatlačilo späť.
,,Tak tu si," ozvalo sa. Pred ňou stál ten chlap čo mu akože mala slúžiť. Cúvala až narazila na protiľahlú stenu. Šiltovka jej spadla z hlavy a vlasy jej padli na chrbát.
,,Mmm, s tými dlhými vlasmi si ešte krajšia," zavrnel ten niekto. Blížil sa k nej. Pohladil ju po líci a keď došiel ku ústam poriadne ho uhryzla.
,,Au. Ty malá suka." Vrazil jej facku až spadla a potom už nič.
Vzal ju do náručia a išiel s ňou do auta. Toto trochu prehnal ale účinok to malo. Onedlho sa zobudí. Sadol si s ňou do auta a jej hlavu si položil na kolená.
Vo vrecku jej vibroval mobil. Vytiahol ho. Na obrazovke blikalo meno Erik. Mobil letel von oknom. Auto zastalo pred veľkou vilou. Kaito vyniesol Tsuky hore do svojej izby. Tam ju položil do veľkej postele a išiel si dať sprchu. Vedel že toto nebol najlepší nápad ale to dievča mu neskutočne učarilo.
Tsuky sa zobudila niekde ale nevedela kde. Ležala v mega veľkej posteli a vedľa nej niekto ležal.
,Tak počkať, Vybavili sa jej veci z minulého dňa. Zrazu ju ten niekto zdrapil a hodil pod seba.
,,No ako vidím si hore tak sa môžeme začať venovať iným aktivitám," zavrnel jej do ucha. Začal jej bozkávať krk a išiel nižšie. Tsuky sebou začala hádzať ale nebolo jej to moc platné. Ten debil jej chytil ruky za hlavou a pokračoval.
,,Pusti ma ty úchylka." Hádzala zo sebou kde sa dalo.
,,Sakra s tebou sa nedá." Strelil jej facku a odišiel.
Kaito sa postavil a odišiel. Fakt jej nemal dať facku ale..... Skutočný dôvod prečo ju nechal na pokoji bol ten že to nechcel urobiˇ. Nie takto.
Podvečer znovu zablúdil ku Tsuky. Spala na chrbte. Aká bezbranná poloha. Kaito sa uškrnul a pobozkal ju na krk. Tsuky niečo nešťastne zamručala zo spania ale neprebudila sa. Jemne ju pobozkal na pery ale tu sa už zobudila a uhryzla ho.
,,Au," vyjakol prekvapene. Tsuky sebou zase začala zmietať.
Kaito si povzdychol. Toto bude na dlho....

Chyba jeného a šťastie pre druhého

4. srpna 2011 v 21:00 A na začiatku bola jedna chyba(zastavené)
14. ročné dievča bežalo po vyľudnenej ulici. Bežala domov. No, domov ako domov. Deň po 14. narodeninách ju rodičia vyhodili z domu. Nebyť jej frajera zostala by na ulici. Za týždeň bude mať 15. Konečne mu bude môcť dať to čo tak veľmi chcel.
Vybehla po schodoch a odomkla. Niečo bolo zle. A to niečo boli veci všade po zemi. Išla po stope šatstva. Otvorila dvere a to čo uvidela na ňu zapôsobilo ako parný valec. Toru si to rozdával s jeho spolužiačkou zo školy.
,,Ale ale vtáčatko dorazilo. Nechceš sa pridať?" Erin sa do oči vtisli slzy. Na nič sa nezmohla len z očami plnými sĺz utiekla. Bežala hodný kus až proste nemohla. Sadla si na zem, oprela sa o budovu a pritisla si kolená ku sebe. Kam teraz pôjde. O rodičoch nevedela nič a tam do toho bungalovu sa nevráti. Začalo pršať. Zo zlými úvahami neskutočnými bolesťami bohvie odkiaľ sa jej myseľ vybrala na prechádzku do inej sféry.
Zase pršalo. Dážď mu zmáčal dlhé hnedé vlasy.
,,Ach bože," povzdychol si. Kráčal z baru a chcel sa dopraviť domov. Zastal pred domom a zažmúril do tmy. Uvidel nejaké modro vlasé dievča ako sedí na zemi. Podyšel k nej. Opitá nebola, netiahlo z nej. Nemohol ju tu nechať. Pršalo a bola zima a zanedlho už začne aj snežiť. Zobral dievča do náručia a išiel s ňou domov. Vyviezol sa výťahom na 13. poschodie a vstúpil do svojho bytu. Uložil dievča do postele a išiel sa osprchovať. Keď znovu vošiel do izby, uvidel ju ako sa obzerá všade navôkol. Prisadol si ku nej na posteľ. Otočila sa na neho neprítomným pohľadom.
,,Ako sa voláš? Ja som Jura."
,,J-ja som Erin," povedala nakoniec. Oči sa jej zaleskli slzami a tak jemne objal. Erin sa mu zaryla do ramena a rozplakala sa. Čudoval sa ako niekto môže ublížiť tak nádhernému stvoreniu. Zrazu si uvedomil že zaspala. Jemne ju položil späť do postele a prikryl. Sám si išiel ľahnúť do obývačky na gauč.
Ráno ho zobudila príjemná vôňa vyprážanej slaniny. Otvoril oči a vošiel do kuchyne. Na stole bolo volské oko a slanina. Ale dievča nikde. Pozrel sa do izby ale ani tam nebola. Vrátil sa do kuchyne a na ľadničke našiel odkaz:
Veľmi pekne Vám ďakujem že ste ma tu nechali ale je na čase ísť. Ešte raz ďakujem.
Sakra, to decko zdrhlo. No, nič sa nedalo robiť sadol si ku raňajkám a jedol.
Erin sa zobudila o siedmej ráno. Bolo na čase ísť. Nechcela tu smrdieť dlhšie ako bolo treba. Prešla okolo toho chlapa a rovno do chodby. Obliekla si bundu a obula topánky. Potom vypadla. Nuž a teraz.. kam pôjde. Potulky mestom celý deň.. no čo iné jej nezostávalo. A tak sa vydala do mesta.
Ku večeru prechádzala cez cestu. A zrazu sa zo zatáčky vyrútilo auto.
Išiel sa prejsť po meste a uvidel Erin ako prechádza cez cestu a ako ju skoro prešlo auto. Rýchlo ju stiahol späť ku na chodník.
,,Mala by si dávať väčší pozor," usmial sa na ňu. Zarazene na neho pozerala.
,,Eh.. ďakujem," dostala zo seba.
,,Kam si mi to zdrhla dnes ráno?" opýtal sa jej keď išli hore mestom.
,,Eh.. no.. ja myslela som si že ma tam asi nebudete viac chcieť," priznala sa.
,,Hm vieš čo? Nasťahuj sa ku mne."
,,Čože čo??" Erin zastala.
,,Počula si dobre. Tak poď sme tu."
A tak sa začalo spolužitie Erin a Kaita..

Sestra na pohľadanie

4. srpna 2011 v 20:57 Jednorazovky
..a buď rád že nespáva so mnou." Čaute, som Any Dark. Práve sa hádam so svojím nevlastným lúzrom. Načapal môjho brata ako sa bozkáva zo svojím frajerom. Áno je gey.
,,Ja pod svojou strechou nebudem trpieť buzeranta." Tak tu milosťdebil prestrelil.
,,Tak pod tvojou strechou, hej? Tento dom odkázal môj otec mne a mojej rodine. A ty nie si moja rodina. Ty mi nie si ani špina za nechtom. Čiže tento dom je môj nie tvoj. A ešte raz bezdôvodne navreštíš na Drua tak ťa odtiaľto vykopem. Jasné?" poriadne na neho nabľačím. A verte že moje hlasivky nie sú najmenšie. Čapnem brata a ťahám ho do svojej izby. Aby boli veci na poriadku. Ten pakosaurus čo som na neho nabľačala neni ani môj ani Druov otec. Ja poznám jedine otcov hrob a Druov otec zomrel pred piatimi rokmi. Bol to naozaj super chlap. Dovlečiem ho do svojej izby a posadím ho na posteľ. Moja izba je miesto kam nejaký dospelý nikdy ani nohu nestrčí.
,,Any on ma opustí. On ma už nebude chcieť," začne robiť potopu. Ono.......ten chalan-Yoru- zdrhol len čo pán Sliepka začal bliakať.
,,Ale no tak. Jasne že neopustí," začnem ho utišovať.
,,Ako to môžeš vedieť?"
,,Neboj všetko bude dobré. Viem to." S týmto sa postavím a vypochodujem z izby aj celého domu. Mám namierené za Yoru. Nejak to musím urovnať lebo sa mi tam Dru zrúti a vytopí ma. Tý geyovia sú neskutočne citliví. Behám po meste ako šialenec a až ho nájdem v jednej kaviarni. Konečne. Vojdem dnu a prisadnem si ku nemu.
,,Čau Yoru." S Yoru sme veľmi dobrí kamaráti. Práve ja som tých dvoch dala dohromady. Ani by ste neverili aké to bolo jednoduché.
,,Ahoj An."
,,Yoru, musíš sa tam vrátiť. Dru ma za chvíľu vytopí."
,,A čo tvoj foter?"
,,Tak za prvé: on neni môj foter a za druhé: muluješ ho?"
,,Jasne že hej," vybafne na mňa.
,,Tak v tom prípade mám nápad. Otec mi po sebe zanechal menší byt. Je mi jasné že lúzer vás nenechá na pokoji a tak ma napadlo......nechcete sa tam nasťahovať?" Chvíľu váhal a na koniec prikývol. A tak sme sa vydali ku nám domov. Vydupali sme to ku mne do izby. Na posteli mi reval Dru. ( sakra zase budem mať mokrý vankúš) Yoru si ku nemu prisadol a pohladil ho po vlasoch. Bráško zodvihol hlavu.
,,Yoru, čo tu robíš?"
,,Sťahujeme žabka," zašepkal mu do ucha. Dru mal len nechápaví pohľad na tvári.
,,No nečum ako puk, a baľ veci. Vzhľadom na to že Yoru už má osemnásť tri mesiace a ty máš osemnásť dnes nevidím dôvod prečo to neurobiť."
,,Ale kam sa sťahujeme."
,,No otec mi zanechal menší byt tak asi tam? Ber to odo mňa ako narodeninový darček." Po tomto nemá námietky a začne aj s Yoru baliť. A na koniec ich ako správna mladšia sestra vykopnem von.
Nuž a teraz si idem vypočuť ten hurhaj čo zase vyrobili naši. Ach už aby som mala osemnásť......

A ide sa na prázdniny

3. srpna 2011 v 13:23 Vykeci
Taaakže lidičky( a iné tvory) odchádzam na desať dní do chorvádska. To znamená že som bez PC. Odchádzam v piatok o piatej. Možno sem ešte dačo pribudne..veď uvidíme. Sayonara.....

A na svete je ďalšia anomália

2. srpna 2011 v 17:57 Volanie krvi(zastavené)
Lucinda sa smrteľne urazila. Nataniel jej predsa nebude diktovať celý život. Nie nie tak to teda ani omylom.
,,Čo si o sebe vlastne myslí? Nebude ma dirigovať, to nech si vyhodí z tej pomätenej gebule," hundrala cestou zo školy. Bol to týždeň odkedy sa pohádali.
,,Och do pekla. Začínam si pripadať akoby som sa pohádala s frajerom." S touto úvahou odomkla dvere od bytu. Na to aby robila úlohy sa jej teraz až moc parilo z hlavy. Aj tak je zajtra sobota. Hodila tašku do kúta a išla von. Bezcieľne sa potulovala po meste až začalo pršať a bol čas vrátiť sa domov.
Bolo krátko po pól deviatej.
,,Pomoc," započula Luc slabučký hlások kdesi z tmavel uličky. Opatrne vošla do prítmia a uvidela nejakého chalana v kaluži krvy. Privretými očami ju sledoval. Luc mala dojem že sa horko-ťažko drží posledných zbitkov života. Kľakla si k nemu a zadívala sa mu do očí.
,,Pomôž mi, prosím," zaprosilo to čudo. Chlapec mal hnedé vlasy aj oči ktoré sa pomaly zatvárali.
,,Hej mladý, nezomieraj. Opieraš sa o môj dom. Pomôžem ti ale musíš mi trochu pomôcť." Chytila ho za predlaktie a pomaly ťahala na nohy. Potom si jeho tuku prehodila cez seba.
,,Fajn. Ak teraz zomrieš tak ťa potom znovu vyhrabem aby som ťa do toho hrobu znovu zahrabala ale živého." Komunikovala s ním celú dobu. Doma ho uložila na gauč a rozopla mu košeľu. Škerili sa na ňu nepekné rezné rany a modriny. Tak toto chcelo Nataniela.
,,Nataniel," zašepkala.
,,Volala si ma?"
,,Áno, potrebujem pomoc." Ukázala na chalana. Poodstúpila od gauču a kľakol si ku nemu Nataniel. Chvíľu bolo ticho až prehovoril Nataniel:
,,Je to upír ale nepil krv toho čo ho zmenil." Každý upír sa musel napiť krvy toho čo ho premenil. Alebo aj iného upíra len vtedy nemohol mať schopnosti. Bolo to len malé chlipnutie ale stačilo aby sa schopnosti rozhýbali. Ale ak sa upír nenapil do pár hodín tak zomrel.
Pozrela na Nataniela a vedela že on mu krv nedá. On už nechcel mať ďalšieho učňa. Lucinda ho zamestnávala až až. Vedela že dnes bude tiecť jej krv. Podišla a kľakla si ku nemu aj ona.
,,Napi sa mojej krvy."
,,Nie neublížim ti," zachripel.
,,Ale no tak. Aj ja som upír nenechám ťa tu zomrieť." Vytiahla dýku a porezala si ruku tesne nad zápästím. Z rany vytiekla krv. Ruku mu priložila k ústam. Reakcia na seba nedala dlho čakať. Chalan ju zdrapil a začal piť krv. Pomaly išiel vyššie a vyššie -zanechávajúc za sebou krvavé šrámy od zubov- až ku krku. Tam ju uhryzol a začal sať. Luc cítila ako keby ich niečo spojovalo ale cítila aj ako jej ubúdajú sily. Poriadne ho potiahla za vlasy a on sa jej odlepil od krku a zadíval sa jej do očí.
,,Dosť," zašepkala a omdlela.
Nataniel ju chytil a išiel ju položiť do jej izby na posteľ. Chalan išiel za ním.
,,Ako sa voláš?" opýtal sa ho a sadol si na stoličku.
,,Erik."
,,Dobre Erik. Dúfam že sa o ňu dobre postaráš. Aby si pochopil. Tým že si z Lucindy pil si sa stal je manželom. Teraz máš za povinnosť ju chrániť. Dúfam že nezlyháš." Pevne sa mu zadíval do očí. Nevyzeral prekvapený.
,,Nezlyhám. Lucinde vďačím za život," odpovedal Erik pevne. Po tomto mal Nataniel srdce znovu na mieste.
,,Fajn tak si choď ľahnúť na pohovku a ja si usteliem na zemi." Pozrel na Luc. Pribudlo jej tetovanie. Tetovanie sa spájalo a vytváralo všeliake slučky a vzory. Tetovanie začali pretínať staroveké znaky. Keď tetovanie dokončilo svoj nezvyčajný tanec Erik aj Nataniel pristúpili bližšie. Tetovanie jej zdobilo pravú polovicu tváre.
,,Dnes už toho moc nevyriešime. Mal by si sa vyspať a ja tiež," otočil sa na Erika. Ten len prikývol a išiel si ľahnúť do obývačky. Nataniel si ustlal na zemi.
Lucinda zo zívaním a v polospánku vyšla z postele. Ale nedošla ďaleko a rozpľasla sa na zemi.
,,Sakra, ty vstávaš nejako skoro," zazýval Nataniel.
,,Nataniel, čo ty tu robíš?" Sakra ten chlap je všade. Do izby vtrhne niekto ďalší. Luc v ňom spoznala toho chalana zo včerajška.
,,Do riti, čo tu vy dvaja robíte?" zanadávala.
,,Poď si sadnúť vysvetlím ti to. Erik už vysvetlenie dostal." Prešli do obývačka a Luc si sadla ku Erikovi a naproti nim Nataniel.
,,Takže.....Včera ťa Erik uhryzol. A tak sa stáva tvojim manželom. Bolo to tak vždy. Pokiaľ upír pije z druhého upíra tak sa s ním zviaže navždy. A ešte niečo," podal je zrkadlo. Luc uvidela červené tetovanie na pravej strane tváre.
,,Manžel? Ale..." viac zo seba nevydala.
,,Musím uznať že obrad nebol ale zväzok ako zväzok." Luc čumela ako puk a nevedela čo povedať.
,,Tak aby bolo jasné.....Tento zväzok je len formálny. Ja s ním nič nemám. Veď ho ani nepoznám."
,,Dobre. Ale upozorňujem ťa že vzťah s iným chlapcom nepripadá do úvahy."
,,Fajn tak ma teraz prosím ospravedlňte idem sa dať do poriadku." A zaliezla do kúpeľne. Sadla si na vaňu a myslela. Manžel? Sakra ako to bolo možné. Dobre, dobre technicky to vedela ale ten už len samotný fakt ju dosť vykoľajil. A ešte k tomu to tetovanie. Toto bude ešte dlhý život...
Erik Dark:

Jedno veeelke ospravedlnenie

2. srpna 2011 v 10:40 Vykeci
Chcela by som sa ospravedlniť všetkým čo majú radi yaoi. Ja tiež patrím ku tým čo tento žáner milujú ale ja to proste neviem oísať. Obdivujem všetkých čo to dokážu ale ja som proste papek. Ďakujem za pochopenei.

A ako odškodné: