!!Za čo trhám ruky, nohy, hlavy!!
Za reklamy!
Za blbé komenty typu: ,,Si blbá, čo to píšeš za blivajzy a ty nevieš vôbec písať." Beriem kritiku, ale len rozumnú. Blog obsahuje yaoi(boys love)
Kopírovanie. Autor tohoto blogu som JA (pri hrách spoluautory) a tak to prosím rešpektujte.
Zatiaĺ všetko, časom ma určite niečo napadne :D
Vaša Tsuky

Za svitu luny

19. července 2011 v 13:06 |  Jednorazovky
Prší. Na ulici ani života a predsa sa jeden nájde. Jeden síce slabý ale s vôľou.
15 ročné dievča beží po ulici. Bojí sa. Zrazu zastane a obzrie sa. Je dosť ďaleko. Tu jej nič nehrozí. Skĺzne po stene a necháva kvapky dažďa aby jej máčali bielu hrivu. Pomaly zatvorí oči a prestáva vnímať svet.
Mladý chalan pomalým krokom kráča po ulici. Miluje dážď. Za pár dní bude spln. Zase s neho bude vlk. Ďakuje Lune že ním môže byť. To je to najlepšie čo mu jeho mizerný foter zanechal. Jeho mamu nechal keď jeho čakala. Nechal ju samú s malým deckom. Vylízali sa s toho. Svoju mamu miluje s celého srdca.
Zrazu sa zastaví. Na zemi leží mladé dievča asi tak staré ako on. Pristúpi k nej a uvidí rany akoby ju niekto zmlátil. Jemne ju zodvihne tak aby jej neublížil. S ňou v náručí sa vyberie domov.
,,Ahoj," zakričí na neho mama s kuchyne.
,,Ahoj... mami budeme mať návštevu. A tento krát nemyslím len smečku." Mama príde do obývačky a zarazí sa.
,,To ty?"
,,Nie." Kai mával záchvaty zúrivosti. Bolo to spôsobené vlkom v ňom.
,,Fain. Postaraj sa o ňu," nariadila jeho mama.
Len prikývne hlavou a vojde do svojej izby. Dievča položí na svoju posteľ a zo skrinky vezme lekárničku. Rozopne a vyzlečie jej mikinu a povyhrnie tričko. Na bruchu sa jej rysujú nepekné modriny. A najvedšia na rebrách. Jemne jej tie modriny natrel masťou. Dievča ticho zakňučalo. Na šťastie už končil. Pozrel sa jej na tvár. Zračil sa tam monokel a nespočetne veľa šrámov. Ale to nebolo to čo ho až tak zaujalo. To čo naplno pritiahlo jeho pozornosť bol, pentagram tiahnuc sa po jej oku. Ako keby ten pentagram už niekde videl. Len nevedel kde. Biele vlasy dlhé až po pás boli jemne zvlnené. Dievča síce vyzeralo biedne ale zato pôvabne. Prestal na ňu zízať a išiel sa osprchovať. Po sprche si ustlal na zemi a pokúšal sa zaspať. Nemohol. S toho dievčaťa vyžarovala silná energia ktorá mu nedala spať. Podarilo sa mu to až niekedy nadránom.
Ráno vstal dosť skoro vzhľadom na to ako neskoro zaspal. Dievča jemne zamrnčalo a otvorilo oči. V tú ranu bol Kai pri nej.
,,Kde som?" Hlas mala ako Samotná Luna. Uprela na neho oči. Mali farbu najjemnejšie odtieňu mesiaca. Ale tie nádherné oči boli plné strachu.
,,Neboj sa. Neublížim ti." Strach nepominul. Jemne ju objal. Začala sa brániť.
,,Nechaj ma," protestovala. Nenechal až kým sa neukľudnila. Pozrela sa na neho. V očiach jej síce hral strach ale bol potlačený zvedavosťou.
,,Ako sa voláš?" opýtala sa ho. Kai sa nad tou zvedavosťou musel pousmiať.
,,Kai. A ty?"
,,Luna." Luna? To bol šok.
,,Vieš komu to meno patrilo?" Prikývla.
,,Patrilo bohyni-vlčici. Hovorí sa že keď si ju chcel zobrať Pán tieňu tak sa zmenila na mesiac v splne. A vždy keď sa mesic zaguľatí tak Luna dozerá na svoje deti." Kai bol ohromený. Obyčajný smrteľníci o tom nemali ani šajna a toto dievča nielen že to vie ale má ja meno po bohyni.
,,Moja babička mi to raz rozprávala."
,,Aké je tvoje priezvisko?"
,,Dark." To mu nič nehovorilo. Spomedzi vlkov si nepamätal nikoho s takýmto priezviskom. Vstal a podišiel ku skrini. Keďže na sebe mal iba nohavice chcel si zobrať triko. Zrazu na svojom pleci ucítil Luninu ruku. Dotkla sa jeho znamenia. Znamenia toho že je vlk. Zrazu sa ruka stiahla. Otočil sa a uvidel Lunu ako si to mieri ku dverám. Chytil ju za plecia a otočil k sebe.
,,Kam ideš?" Mračila sa.
,,Preč," odvrkla a odsotila ho od seba a odišla. Vybehol za ňou ale už vybehla von.
,,To je to dievča zo včerajška?" opýtala sa ho mama. Len prikývol. Vrátil sa do izby. Miesta kde sa ho dotýkala ho pálili. Na tom dievčati bolo niečo zvláštne.
Luna dobehla domov. Rodičia a hlavne otec neboli doma. Na šťastie. Vybehla hore schodmi a zavrela sa do izby. Ten chalan bol vlk. Nevedela čo robiť. Ohrozí ju? A vie vôbec čo je ona zač? Keby tu bola babička. Tá bi jej už poradila. Musela si vyčistiť hlavu. Najprv sa osprchovala a potom si to namierila do lesa. Dnes je spln. Nenávidela to tu. Bola odlúčená od svojich kamarátov. Od takých ako ona. Ako tak kráčala uvidela vlka. Srsť mal čiernu s odleskami modrej. Takú farbu mali aj Kajove vlasy. Áno bol to on. Vlk ju nevidel a tak sa ku nemu priblížila. Schovala sa za strom a pozorovala ho. Chvíľu sa nič nedialo a potom za ním prišli ďalší vlci.
,Takže nie je sám, prebleslo jej hlavou. Vlci sa rozbehli hlbšie do lesa a ona osamela. Zosunula sa po strome. Zabijú ju. Ak na to prídu určite ju zabijú.
Keď prišla domov medzi dverami ju privítala facka.
,,Kde si bola?" skríkol na ňu otec. Mama bola na sedačke a plakala. Len ho obišla a zamierila do izby. Divila sa že ho zaujímalo kde je.
Kai dobehol domov. Konečne sa mohol prebehnúť po štyroch. Dnes bude spln. Strašne sa tešil. Bola to jediná noc kedy mohol byť bez obmedzení voľný.
,,Ahoj mami," zakričal. Nikde nikto. Na stole našiel odkaz že bude dva dni preč. No nič počká až vylezie mesiac a potom pôjde do lesa. Zatiaľ si zobral knihu a začal čítať. Kým sa mesiac objavil prečítal pól svojej knižnice. Bol čas ísť. Von sa premenil a dobehol do lesa. Vlci sa okolo neho zbehli. Rozbehli sa. Neboli ďaleko a uvideli bielu vlčicu. To nemôže byť pravda. Takúto farbu mala Jedine bohyňa Luna. A ešte...Luna. Nie, to nemôže byť pravda. Toto bol divý vlk. Takých treba zabiť. Sú nebezpečný. Ale kde sú ostatný. Nemohla byť sama. Ale ona bola. Nemohol ju zabiť. Nie takto.
Luna nenávidela pondelky. Ledva vstala s postele. Otec ju zase zmlátil. Predtým splny milovala. Teraz ich nenávidela. Dokulhala do kúpeľne a potom späť do izby. Obliekla sa a namáhavo zišla do kuchyne. Tam uvidela peniaze a odkaz že sa nevrátia skôr ako o týždeň. Fasa. Strčila peniaze do vrecka a odišla do školy. Tam sa snažila vyhnúť každému živému tvoru a mierila si to do triedy. Ako si sadla tak zazvonilo. Do triedy vošiel učiteľ aj s novím žiakom. A ten niekto bol Kai. Uviedol ho bla bla bla a posadil ho ku Lune. Ešte lepšie. Snažila sa sústrediť na učivo nie na neho ale moc to nešlo. Konečne zazvonilo. Vyšla z triedy a mierila preč keď ju niekto zdrapil a tresol o stenu.
,,Ale ale Luna. Zase si včera neprišla," prehovoril na ňu ten najhnusnejší hlas. Bol to Erik.
,,A teraz trest." Po tom čo to dopovedal ju kopol do brucha. Ešte pár kopancov a odišiel. Luna sa s námahou zodvihla a mierila na strechu. Tam sa oprela o plot a snažila sa nehýbať. Dnes skončil nejako rýchlo.
Babi sa na Kaia len tak lepili. Neznášal ich. Zamieril si to na strechu. Tam skoro skolaboval. Uvidel Lunu ako má zavreté oči a ledva žije.
,,Luna," skríkol a rozbehol sa k nej.
,,To bude ...... v poriadku," povedala s námahou. Neskutočne ju boleli rebrá. Zrazu ju zasiahla slabosť a omdlela.
Kai zavolal sanitku. Za pár minút sa to tam len tak hemžilo zdravotníkmi. Lunu odviezli do nemocnice.
Zobudila sa až v nemocnici. Pokúsila sa posadiť ale bolesť ju zrazila späť. Do izbi vkročil doktor niečo skontroloval a odišiel. Luna radšej zaspala. Keď sa zobudila počula hlasy. Otočila sa a uvidela otca a mamu. Pomaly sa posadila. Keď si ju otec všimol pribehol k nej a začal hulákať:
,,Kde si sa zase flákala. Heh? Kde si sa zase kurvila?" Skoro ho nevnímala. Bolo jej strašne. Doktor ich vykopol von a pomohol jej ľahnúť. Nezaspala. Onedlho za ňou zase niekto prišiel. Otočila hlavu a uvidela Kaia.
,,Ahoj," pozdravila ho.
,,Ahoj," odzdravil a posadila sa ku nej.
,,Kto ti to spravil?"
,,Nestaraj sa," odvrkla.
,,Starám sa. Nemám rád keď sa niekomu ubližuje."
,,Pozri. To čo sa somnou deje je moja vec nie tvoja."
,,Dobre dobre. Tak zmením tému. Viem že si divý vlk. Prečo si sama?" V Lune zatrnulo.
,,Lebo.....presťahovali sme sa. Tak odkiaľ som prišla nás bolo veľa."
,,Aha."
,,Ale aj ty si vlk. A nie divý. Prečo si ma nezabil?"
,,Nemám to za potreby." Jemne ju pohladil po tvári a pomaly ju pobozkal. Neodstrčila ho. Naopak. Páčilo sa jej to.
Odtiahol sa a odišiel. Luna osamela.
O pár dní ju pustili. Samozrejme že rodičia neboli doma. A zase bol víkend. Aspoň niečo. Išla sa prejsť ale po štyroch.
Kai išiel do lesa ale tento krát po dvoch. Uvedomil si že mu Luna chýba. Zrazu Uvidel spiaceho vlka. Vlastne vlčicu. Lunu. Podišiel k nej a jemne ju pohladil po bielej srsti. Zodvihla hlavu a uprela na neho mesačné oči.
,Ahoj, ozvalo sa mu v hlave.
,,Aj ja ťa rád vidím." Chabo sa na ňu usmial.
,Prečo si odišiel?,
,,Prepáč musel som si utriediť myšlienky."
,A?,
,,Ak sa zmeníš tak ti poviem," usmial sa záhadne. Luna sa zmenila na človeka a Kai ju pobozkal.
,,Už mi povieš kto ti to spravil?" Len zakrútila hlavou. Jemne ju objal.
,Tak rád by som ti pomohol,
,,Musím ísť," ozvala sa Luna. Znovu ho pobozkala a odišla. Keď Kai došiel domov uvedomil si že dnes je zatmenie mesiaca. Jeho sa to nedotkne ale Luny ako divého vlka áno. Nezmení sa na vlka ale bude mať neskutočné bolesti. A sakra. Mesiac už svietil a pomaly sa začal zatemňovať. Rozbehol sa ku jej domu. Zaklopal na dvere. Nič.....Obehol dom a uvidel Luninu izbu. Vyštveral sa na strom a potom na jej okno. Lunu skoro porazilo keď ho uvidela. Unaveno došla ku oknu a otvorila mu ho. Skočil dnu a pobozkal ju. Luna mu zaťala teraz už drapi do chrbta. Pustil ju a položil na zem. Ťažko dýchala ale bola rada že je pri nej. Z očí jej tiekli slzy.
,,Ššš..To bude dobre. Som tu," híčkal ju. Jemne ju hladil po vlasoch a tvári. Zrazu sa rozleteli dvere a v nich Lunin poriadne nakrknutý foter.
,,čo tu hľadáš ty... A kurva...prečo sa meníš v mojom dome," začal jačať. Luna sa ku Kajovi len pritisla a zaborila si tvár so jeho ramena.
,,Vydrž chvýĺu," pošepol jej a položil ju na posteľ. Zmenil sa na vlka a skočil na neho. Ten idiot nestačil reagovať.
,Už sa jej ani nedotkneš,
Potom ho pustil. Zmenil sa na človeka zobral Lunu a odišiel s ňou domov.
,,Vydím že máš pre ňu riadnu slabosť," privítala ho mama. Len sa usmial a išiel s ňou do izbi.
Bola to dlhá noc ale keď mesiac zašiel Luna zaspala a Kai s ňou. Bola nedeľa a tak nemuseli vstávať skoro.
Luna sa zobudila na Kaiovi.
,,Mmm.....miláčik nemrv sa. Nepôsobí to na mňa moc dobre," zabručal Kai. Luna sa len usmiala a dala mu pusu.
,,Na toto by som si dokázal zvyknúť."
,,Ja viem že hej ale musím ísť domov."
,,Žiadne také. K tomu hajzlovi ťa nepustím," povedal so smrteľnou vážnosťou.
,,Pochop že musím," posmutnela Luna. Kai sa zodvihol a pobozkal ju.
,,Neboj." Po tomto sa Luna usmiala a svet bol hneď krajší. Deň strávili v záhrade kde sa buď vyvádzali ako vlci alebo ako ľudia.
Nastal pondelok a bol čas ísť do školy. Po1. hodine sa Luna vyparila. Kai ju začal hĺadať. Keď ju našiel skoro ho porazilo. Uvidel dvoch chalanov ako držia Lunu a tretieho ako sa k nej blíži s nožom. Kai k nemu zozadu podišiel a poriadne mu uvalil. Tý dvaja pustili Lunu a rozbehli sa na neho. Aj tých spacifikoval ako nič. Keď skončil konečne vipadli. Podišiel k nej. Jemne ju pohladil po tvári a zotrel slzi.
,,Neplač už je dobre." Obial ju a odniesol na ošetrovňu.
Večer sa išli prejsť do lesa.
,,Ďkujem," povedala Luna.
Miesto odpovede ju len pobozkal.







 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Akyra Akyra | 1. srpna 2011 v 21:05 | Reagovat

je to pěkná povídka i na to, že hetero zrovna nemusím, moc se to povedla:)

2 Scana Scana | Web | 10. března 2012 v 15:30 | Reagovat

sladké moc, krásná povídka :D

3 Rhea Rhea | 15. března 2012 v 10:27 | Reagovat

Povedlo se ti to... :-)

4 tsuky tsuky | 15. března 2012 v 17:51 | Reagovat

no jooo to bola moja prvá poviedka na tomto blogu...sa divím že to niekto číta :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama