!!Za čo trhám ruky, nohy, hlavy!!
Za reklamy!
Za blbé komenty typu: ,,Si blbá, čo to píšeš za blivajzy a ty nevieš vôbec písať." Beriem kritiku, ale len rozumnú. Blog obsahuje yaoi(boys love)
Kopírovanie. Autor tohoto blogu som JA (pri hrách spoluautory) a tak to prosím rešpektujte.
Zatiaĺ všetko, časom ma určite niečo napadne :D
Vaša Tsuky

Bytosť noci

11. července 2011 v 17:19 |  Volanie krvi(zastavené)
Bytosť noci išla po lese a hľadala svoju obeť. Obeť takú ako on a predsa rozdielnu.
O pár metrov ďalej bežalo 15. ročné dievča a jej biele vlasy jej viali na všetky stany. Potkýňala sa o všetko lebo nevidela na cestu. Preklínala všetkých ktorí súhlasili že kúpia dom na takom mieste. Podotýkam že to bol ten vzdialenejší koniec. Zrazu zastala. Blížil sa k nej nejaký chlap.
,,Želám dobrý deň," oslovil Lucindu.
,,Dobrý," odpovedala mu. Začínala sa báť. Na šťastie mala na boku dýku s ktorou vedela zaobchádzať.
,,Nechcela by ste mi robiť spoločnosť v tento večer?"
,,Ani omylom,"odsekla mu. Chcela ho obísť ale on ju zdrapil za ruku a dosť silno. Luc voľnou rukou nahmatala dýku a poriadne ho porezala.
,,Toto že mi má ublížiť?." Rozosmial sa o odhalil tesáky.
,,Ja som upír." Zrazu ho však smiech prešiel.
,,Ty si len špina mojej rasy," ozvalo sa a z tieňa vyšiel vysoký muž. Mal čierne vlasy a tmavozelené oči.
,,Zmizni ona je moja," zasyčal neurvalec
,,Ten kto zmizne si ty." Upír vytiahol zbraň. Lucinda viužila jeho nepozornosť, vytrhla sa mu a utekala hlbšie do lesa. Za sebou počula výstrel.
Dobehla až ku nejakému kostolíku. Vbehla doň a privítal ju hlas kňaza:
,,Nech ti Boh pomáha dieťa. Čo ťa sem privádza v tejto hodine?"
*Asi mu to radšej nepoviem. Mal by ma za blázna.* Pomyslela si.
,,Niečo ma vyľakalo," zaklamala.
,,Ale aj tu je niečo čo by ťa mohlo vyľakať," povedal a úškrnom odhalil tesáky.
,,Upír." Po tom čo videla jej to neprišlo až také absurdné.
Ten ju zdrapil a chcel jej zaťať zuby do krku keď sa rozleteli dvere. V nich stál ten zvonku.
,,Ale ale zase ty?" Kňaz použil Lucindu ako štít.
,,Jej neublížiš," uškrnul sa.
,,Ale áno."
*Prestrelím ti plece tak aby som zasiahol aj jeho* ozval sa Luc hlas v hlave. Ona len prikývla. Potom sa už všetko odohralo rýchlo. Jeden výstrel potom bolesť a dopad na zem.
,,Chceš žiť?" opýtal sa jej upír nakláňajúc sa nad ňou. Prikývla. Jemne ju podvihol a uhryzol. Nebolelo to. Luc len cítila ako jej z tela odchádza bolesť. Posledné čo videla boli tmavozelené oči.
Luc sa zobudila na totálnu kosu. Otvorila oči a zistila že leží na posteli v nejakej miestnosti. Do miestnosti zrazu vrazila nejaká ženská s ľadovými očami a za ňou ten čo ju premenil.
,,Konečne si sa zobudila," vyštekla na ňu. *Ako keby to bola moja vina*
,,Vieš prečo si tu?" Luc len pokrútila hlavou.
,,Bože ty si ale sprostá. Si upír preto si tu..." Evidentne chcela niečo dodať ale upír ju zastavil.
,,Sarah nechaj ju veď sa práve zobudila. Vieš čo? Ty choď dorobiť to čo máš aj ja sa o ňu postarám." Žena nerada ale kývla a odišla.
,,Zľakla si sa jej?" spýtal sa upír keď si sadol ku Luc na posteľ. Ona len pokrútila hlavou. Tupcov sa nikdy nebála.
,,Tak to si dobrá. Ja som sa jej zľakol len čo vstúpila do miestnosti," usmial sa.
,,Mimochodom ja som Nataniel Hasen."
,,Ja som Lucinda Black ale ostatný ma vlajú Luc."
,,Dobre Luc. Ako už vieš si upír. Ale nebránim ti zostať medzi ľuďmi. Môžeš normálne žiť až na to že teraz budeš členom spoločnosti Sin." Luc len nesmelo kývla a v tom jej na rozum prišla jedna otázka.
,,Pane a čo moji rodičia?"
,,Dnes večer by sa ti mali v tele usadiť upírie gény a tak dnes večer pôjdeme za nimi a povieš im to."
,,Ďakujem," povedala po tichu.
,,A volaj ma Nataniel." S týmto ju nechal samu.
Chcelo sa jej neuveriteľne spať. Zatvorila oči a zaspala. O nedlho ňou však niekto začal triasť že má vstávať.
,,Veď už som hore," zamručala a posadila.
,,Konečne." Po hlase spoznala že to je Nataniel.
,,Obleč sa. Ideme za tvojimi rodičmi. Počkám ťa v hale." A zase odišiel.
Lucinda vyliezla z postele a začala sa obliekať. Oblečenie bolo na stoličke takže nebolo zas až také ťažké ho nájsť. To bola tá ľahšia časť. A teraz nájsť halu.
*Nataniel sa asi zbláznil. Ako asi mám nájsť v tejto riti halu?* Atak išla kde ju nohy zaviedli. A nohy viedli veľmi dobre. O ne dlho uvidela Nataniela.
,,Fajn. Môžeme vyraziť."
Pretĺkali sa lesom až na koniec došli ku Lucinmu domu. Vstúpili ale nikto nebol doma.
,,Mami? Oci? Ste tu?" zakričala...Žiadna odpoveď.
,,Asi niekam išli," obrátila sa na Nataniela.
,,To ťažko. Je tu cítiť krv. Na toto je tvoje," podal jej dýku ktorú asi stratila v tú noc.
Chvíľu bolo ticho a potom neskutočný rámus. Na Lucindu skočil nejaký tvor ale ľahko ho odrazila. Utekala hore po schodoch do rodičovskej izby. Otvorila dvere a to čo videla jej nahnalo slzy do očí. Nejaký upír sa kŕmil na JEJ rodičoch. V tom akoby jej niekto zatemnil mozog. Pevne uchopila dýku a rozbehla sa proti upírovi. Upír ani nestihol zareagovať a bolo po ňom. Ale bolo neskoro. Rodičia boli mŕtvy. Luc sa zosunula na kolená a začala plakať. Ani nevnímala ako ju niekto zodvihol a odniesol preč.
Lucinda Black v ten deň veľa získala ale ešte viac stratila. Zaprisahala sa že toho bastarda nájde a zabije.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama