!!Za čo trhám ruky, nohy, hlavy!!
Za reklamy!
Za blbé komenty typu: ,,Si blbá, čo to píšeš za blivajzy a ty nevieš vôbec písať." Beriem kritiku, ale len rozumnú. Blog obsahuje yaoi(boys love)
Kopírovanie. Autor tohoto blogu som JA (pri hrách spoluautory) a tak to prosím rešpektujte.
Zatiaĺ všetko, časom ma určite niečo napadne :D
Vaša Tsuky

Červenec 2011

Tak toto nie

31. července 2011 v 17:00 Volanie krvi(zastavené)
Druhý deň sa Luc vybrala do Zabudnutého mesta. Chcela o svojom druhu zistiť čo najviac.
Prešla cez kúzelné hranice. Mesto sa práve zobúdzalo. Upíry ju zdravili a ona im odpovedala. Uvidela Nataniela ako vychádza s jedného domu. Otočil sa a k nemu pristúpila tá žena zo včerajška a pobozkala ho. Luc sa len usmiala a obišla ich. Zamierila si to do veľkej knižnice.
,,Ahoj, ty si Lucinda Black Natanielova učnica, však?" oslovil ju nejaký chalan pred knižnicou.
,,Ja som Alexander ale kľudne ma oslovuj Alex," podával jej ruku ktorú s radosťou prijala.
,,Akoto že ma pozná celé mesto?"
,,Ovládaš všetkých päť živlov. To je vzácnosť," usmial sa na ňu.
,,Mám namierené do knižnice. Musím ísť." S týmito slovami sa otočila a odkráčala.
Keď otvorila dvere uvidela nespočetne veľa políc a na nich toľko kníh že by ich neprečítala do konca života. Dala sa do hľadania. Za pár hodín sa toho dozvedela dosť. Napríklad: väčšina vecí čo sa človek dozvie vo filmoch o upíroch sú kraviny. Upíry mohli chodiť za denného svetla ale len kým nepriali učiteľovu krv. Plnohodnotný upíry mohli chodiť len keď sa stmievalo. Každý upír neovládal živly. Boli to vzácne schopnosti, ale upír čo ovládal všetky bol rarita. A dozvedela sa niečo aj o Alanovi:
Bol to jeden z najsilnejších upírov vôbec. Nemal zábrany a pred tisíc rokmi rozpútal vojnu. Vtedy mala jeho armáda niekoľko miliónov členov. Ale upíry ich porazili a vyhubili. Respektíve jeden upír. Jeho alebo jej meno nebolo uvedené ale písalo sa že bola neskutočne silná a ovládala päť živlov.
,No tak o tomto ja môžem len snívať, pomyslela si.
,,Tak tu si," ozvalo sa odo dverí. Odtrhla sa od knihy a uvidela Nataniela.
,,Koľko si tu?" opýtal sa jej keď si sadol oproti nej.
,,Od rána. Chcem zistiť niečo o upíroch."
,,A čo presne?"
,,Tak všeobecne s každého niečo." Jemne sa ne ňu usmial.
,,Počuj, kto je ta upírka od ktorej som ťa videla dnes ráno odchádzať?" Nataniel sčervenie ale odpovie:
,,Volá sa Jane. Tiahneme to spolu už nejaké to storočie." Luc sa zašklebila.
,,Čo sa tak šklebíš? Každý máme právo na život."
,,Aká irónia," zahundrala.
,,OK. Dnes som s tým čítaním skončila. Bolia ma aj také miesta o ktorých som doteraz nevedela." S týmto vstala a vypochodovala z knižnice. V polke cesty do nej niekto vrazí až spadne.
,,Prepáč neublížila si si?" ospravedlňoval sa. Postavila sa a uvidela že je to ten upír z rána.
,,Som Ok," odpovie mu.
,,Nechceš so mnou niekam zájsť?"
,,Ak ma nezožerieš." Alex sa len usmeje a vedie ju niekam za mesto. Prešli lesom a na nejak sa dohrabali na pláž. Prišli až úplne na kraj mora(čo presne to bolo Luc nezistila) a zastali. Slnko práve vychádzalo a požičalo vode zlatistý odtieň.
,,Hm slnko už vychádza ale nedalo mi to," otočil sa k Lucinde.
,,Je to najkrajšie miesto kde som kedy bol." Jemne ju pohladil po líci. Nevnímala nič len jeho hnedé oči. A zrazu prišla ľadová sprcha v podobe odtrhnutia.
,,Ale ale, Nataniel. Čo ty tu?" Alexove oči sa zmenili. Luc presne nevedela ako.
,,Čo potrebuješ," otočila sa na Nataniela. Ten ju elegantne obišiel a napriahol Alexovi jednu cez hubu. Alex sa zakotúľal do mora.
,,Pre boha NATANIEL, čo to robíš?" Pribehla ku Alexovi a chcela mu pomôcť sa postaviť ale Nataniel ju zdrapil za ruku a premiestnil sa aj s ňou. Keď sa premiestňovali okolo Luc sa mihali farby a aj iné veci.
Objavili sa v jej bite. Nataniel chcel odísť ale chytila ho za rameno a tuho stisla. Nemala v pláne ho pustiť kým jej to nevysvetlí:
,,Čo to malo znamenať?" osopila sa na neho. Len striasol jej ruku a vyparil sa.


Alexander:

Sviatok luny

24. července 2011 v 16:49 Volanie krvi(zastavené)
Nataniel sa bál. Bál sa o Lucindu. Bol to už druhý týždeň čo ležala v bezvedomí. Neraz sa stalo že takáto moc sa objavila ale hneď zmizla a s ňou aj upírske gény dotyčného. Ale Luc mala stále pentagram na oku čo znamenalo že sila tu stále bola.
,,No tak Nataniel. S toho čo som videl je Lucinda veľmi silná, zobudí sa," povzbudzoval ho Deron.
,,Je naozaj veľmi pekná," zašepkal zrazu Zero. Tara sa na neho len pozrela.
,,No čo ty si moja sestra," vyplazil na ňu jazyk. Obaja si kľakli ku jej posteli. Nataniel to len s úžasom pozoroval.
,,Kde si k nim prišiel," otočil hlavu na svojho učiteľa.
,, Ich matka ich predala na trhu s bielym mäsom," odpovedal mu so zachmúrenou tvárou. Tak teraz mu to bolo jasné. To správanie a to všetko..... Tý dvaja boli ako psi.
,,Hej, zobúdza sa," okríkol ich Zero. Nataniel vstal ako by ho pobodali a v okamihu bol pri Luc.
Otvorila oči a uvidela Nataniela. Bolela ju hlava.
,,Čo sa stalo," zachripela. Snažila sa posadiť ale niekto ďalší ju zatlačil späť. Uvidela hnedovlasého muža.
,,Mala by si ešte ležať." Nechcelo sa jej ale poslúchla. Neskutočne jej trešťalo v hlave. Obzrela sa do zrkadla čo bolo vedľa postele a uvidela niečo zvláštne. Na oku mala pentagram.
,,Čo to mám na oku?"
,,Znak živlov. Zvykaj si. Teraz budeš musieť zvládať okrem energie aj ďalšie štyri živly," objasnil jej Nataniel.
,, A ešte niečo," doplnil a siahol do vrecka. Vylovil z neho prívesok v tvare pentagramu.
,,Toto je pohlcovač energie. Tvoja sila stále rastie a veľmi ľahko sa môže uvoľniť. Naučím ťa to ovládať ale do tej doby budeš musieť nosiť toto," podával jej prívesok. Opatrne sa posadila a zobrala si od neho prívesok. Až teraz si všimla že je zavesený na koženke. Bol nádherný. Poobzerala sa po miestnosti. Bol tu Nataniel a ten chlap čo jej povedal aby ležala. Potom ešte nejaký chalan a dievča asi súrodenci.
Nataniel vycítil Lucinu zvedavosť a tak usúdil že je čas ich predstaviť:
,,Luc, toto je môj učiteľ Deron," ukázal na muža po jeho pravici. ,,A toto sú jeho terajší učni Zero a Tara. Tara ovláda telepatiu a Zero teleginese," ukázal na deti asi v jej veku.
,,Ahoj ja som Lucinda," povedala milo.
,,OK. Za Sarah som už bol takže môžeš kedykoľvek chceš." Po tomto odišli. Znovu sa pozrela na prívesok. Zreteľne cítila ako jej telom prúdi energia. Zaviazala si náhrdelník okolo krku. Niečo si uvedomila. Zase bola v tej prekliatej izbe. V tejto izbe bola väčšinu času čo bola zranená. Aspoň ju tu teraz neotravovala Sarah. Tá ženská jej neskutočne liezla na nervy. Ale raz jej dokáže že si zaslúži jej úctu.
Obliekla sa a odišla. Zamierila si to domov. Na dverách našla odkaz od Nataniela že zajtra po škole sa má dostaviť na lúku. Vošla do bytu a po poriadnej hygiene zaľahla do postele.
Ďalší deň v škole bol des. Okrem večného šepkanie za jej chrbtom sa musela pozerať na Rajena. Evidentne ani Alan nemal nič proti tomu aby Rajen chodil do školy. Bolo to strašné. Tie jeho úškrny smerované na ňu a veci tomu podobné. Po škole sa to však vyhrotilo.
Pomaly kráčala po teraz už prázdnej chodbe školy.
,,Ale ale ty si ako lep." Otočila sa a uvidela Rajena.
,,Ale ja nemôžem za to že ty sa mi pletieš popod nohy," odpovedala ironicky.
,,A budem sa pliesť tak dlho až kým sa nepotkneš a nespadneš na držku." V sa na Luc valila ohnivá guľa. Z impulzu vystrela ruky pred seba a nejako tú guľu zastavila a potom zmenila smer na Rajena.
,,Tak oheň hej, dobre." Po tomto na ňu vrhol päť menších gúľ. Luc len tak tak uhla. Bolo na čase nechať to na jej sile. Zavrela oči a nechala silu, aby jej prešla celým telo. V ruke sa jej zjavila katana a vedomie ustúpilo novej sile. Teraz jej telo aj moc budú konať samé.
Postavila sa do základnej pozície a čakala na útok. Ten prišiel skoro okamžite. Rajen vrhol dve dosť veľké ohnivé gule. Luc si okolo rúk vytvorila vodný štít a uchopila ich do rúk. Gule zmizli. Bola na rade. Čupla si a ruky položila na zem. Bolo na čase to tu ukončiť. Zo zeme sa začalo pariť. Okolo Rajena začali tancovať výboje energie. Rajen spanikáril. Energia bola bližšie a bližšie. Ale zrazu sa jej okolo rúk omotali nejaké šplhúne ktoré ju donútili sa postaviť. Katana jej vypadla z ruky a energia pohasla. Vedľa Rajena stál Alan.
,,Hm vidím, že náš živel sa dostavil," zaškľabil sa. Prešiel k nej a pohladil ju po tvári. Luc ho uhryzla do prstu tak že mu až tiekla krv.
,,Ty suka." Strelil jej facku. Teda aspoň chcel ale niekto mu ruku zadržal.
,,Pusť ju." Bol to Nataniel. Zaútočil na neho Rajen. Ľahko ho odrazil kopom do brucha. Pustil sa do neho Alan. Zatiaľ čo sa zaoberali jeden druhým, Luc sa snažila oslobodiť. Nemala pri sebe nič ostré a jej katana jej ležala rovno pri nohách.
,,Do riti," zanadávala. Oheň nefungoval a z elektriny ju boleli ruky. Ale nejako to musela vydržať. Na koniec ´ťahúne povolili. Luc zobrala svoju katanu a bodla Alana do chrbta. Ten zreval a zatackal sa. Nataniel mu chcel zasadiť konečný úder ale on zmizol. Ani Rajen tu už nebol.
,,Zmizol?" spýtala sa Luc. Nataniel len prikývol. Len sa zvrtol a išiel ku východu. Išla za ním.
,,Dnes v noci bude sviatok luny. Je na čase ísť sa pozrieť do sveta upírov a ty ideš so mnou." Luc bola zaskočená.
,,A načo tam mám byť ja?"
,,Tieto sviatky sú jedni z najkrajších v našom svete. Chcel som ti len ukázať aký sú ostatný upíri." Ako tak o tom premýšľala zapáčilo sa jej to.
,,Dobre," usmiala sa na neho.
,,Tak sa stretneme pod skalou o pól noci." A odišiel.
A bola tu pól noc. Luc stepovala pred skalou a o nedlho prišiel aj Nataniel.
,,Ideme?" spýtal sa jej. Prikývla. Zamierili ku neďalekému lesu a keď doň vstúpili mala Luc pocit akoby jej telom prešiel výboj. Pred očami sa jej rozprestrelo mesto. Bolo slávnostne vyzdobené a ľudia vlastne upíry sa živo zabávali.
,,Sme tu. Vitaj v Zabudnutom meste. Dnes ako každý rok prebiehajú slávnosti luny. Na tu máš runy to je platidlo a želám peknú zábavu," povedal a odišiel. Luc len mikla plecom a išla na prieskum mesta. Nebolo moc veľké a barieri jej nedovolili ísť za mesto. Bolo to tu očarujúce. Upíry tancovali všade na vôkol veselili sa a vyspevovali. Pivo tu tieklo prúdom. Aj Luc si logla riadneho dúšku. Ale vôbec sa necítila tak zle ako keď si logla piva na oslave svojej pätnástky. Všetci boli v dobrej nálade videla aj Nataniela s nejakou ženou ako sa bozkávajú a asi to ťahali aj ďalej. Bolo jej jasné, že na Nataniela museli ženy letieť. Luc si zaumienila, že keď toto všetko skončí musí sa sem vrátiť aby preštudovala upírie zvyky a aj ich život celkovo.


Lucina katana:

Prebudenie moci

22. července 2011 v 10:01 Volanie krvi(zastavené)
Plakala. Pršalo a ona plakala. Ako keby jej nebo rozumelo. Kráčala po ulici domov. Bolo jej smutno z Rajena. Nemohol za to čo sa stalo. Skočil za prvou príležitosťou ktorá prišla. Zrazu jej niekto pritlačil ruku na ústa. Vzpierala sa ale útočník mal viac sily. Stratila vedomie.
Nataniel Luc nevidel dva dni. Nebola doma nebola v škole nebola na skale. Nebola nikde.
,,Ďalej," ozvalo sa keď zaklopal na dvere. Išiel za Sarah. Potreboval jej pomoc.
,,Ah Nataniel. Čo potrebuješ?"
,,Tvoju pomoc. Luc sa stratila."
,,A čo potrebuješ odo mňa?"
,,Pomôž mi ju nájsť, prosím."
,,Ani ma nehne. Pre to decko nehnem ani prstom," povedala chladne. Nataniel uznal že to nemá cenu a tak odišiel. Len nevedel ako ju teraz nájde. Sarah mala schopnosť vyhľadať niekoho nech bol kdekoľvek. Bol zúfalý. Ale ako to chodí, šťastie občas zablúdi aj do temných uličiek. A inak tomu nebolo ani teraz.
,,Nataniel," zavolal na neho niekto. Otočil sa a uvidel Derona. Deron bol jeho učiteľ. Popri ňom kráčali ešte nejaké deti. Asi jeho učni.
,,Ah Nataniel koľko sme sa nevideli?" Tuho ho objal. Nataniel sa len usmial.
,,Toto sú moji učni. Zero a Tara. Zero ovláda telegineze a Tara telepatiu," povedal keď sa odtiahol.
,,Tara, Zero toto je môj bývalý učeň Nataniel." Zrazu v Natanielovi skrsol plán.
,,Derone potrebujem Tarinu pomoc. Moja učnica sa mi stratila. Dva dni som ju nevidel."
,,Si si istý?" opýtal sa ho učiteľ.
,,Cítim to," odpovedal.
,,Fain tak počúvam."
,,Keďže Tara ovláda telepatiu, môže vystopovať jej vedomie a potom nás po jej stope dovedie až k nej."
,,Um..plán by to bol dobrý....Tara?"
,,Ja to beriem," odpovedalo hnedovlasé dievča.
Tara sa začala sústrediť. Chvíľu to trvalo ale výsledok sa dostavil.
,,Mám ju. Je to slabé ale žije. Je niekde blízko Sinu. No neviem kde presne." To bol trochu problém ale nevadilo to.
Začali prečesávať okolie. Vykľuval sa z toho poriadny problém.
,,Tak v okolí Sinu?" ozval sa Nataniel keď sa znovu stretli.
,,Nebuzeruj," osopil sa na neho Deron. Nataniel len sklonil hlavu. Bál sa o ňu. Hľadali už hodiny a nič.
,,Mám ju," povedala náhle Tara. Všetky oči sa upreli na ňu. Tá len kývla hlavou nech ju nasledujú.
Viedla ich po lese až na samí kraj.
,,Ale tu nič nie je," ohradil sa Nataniel.
,,Vydrž," odpovedal mu jeho učiteľ. Deron sa začal na niečo sústrediť. Mal schopnosť odostierať tajomstvá. Inak tomu nebolo ani teraz. Pred očami sa im začal objavovať zámok.
,,To by mohlo byť ono," povedal s nádejou Nataniel.
Pomaly vošli do zámku. Hneď na nich zaútočili Alanovi poskoci. Ľahko ich odrazili. Nataniel bol prekvapený Tarinou silou. Telepatia nebola nejak výnimočnou silou. Ale kde sa jej ubralo na magickej sile, pridalo sa jej na sile fyzickej.
Bežali ďalej. Na konci dĺllllllhej chodby boli dvere. Nataniel ich bez váhania rozrazil. Ale to čo uvidel ho zmrazilo. Za honosným stolom sedel Alan. Ten chalan ktorého Nataniel poznal ako Rajena mu kľačal pri nohách. A Lucinda? Lucindu mali za chrbtom. Nebola pri vedomí. Zviazaná bola popínavým viničom(Alan ovláda zem a ehm ku tomu viniču prosím použite fantáziu) a to bolo jediné čo ju držalo na nohách. Vynič však nemala len na rukách ale popínal sa jej po celom tele. Bola celá doráňaná a doškriabaná. Oblečenie mala potrhané.
,,Vidím že ste ma našli. A Deron teba som tu nečakal," uškrnul sa slizko Alan. Potiahol Rajena za vlasy tak aby zdvihol hlavu a niečo mu zašepkal. Nech to bolo čokoľvek na skupinu zaútočili vlci.
Nikto si nevšimol že sa Lucinda začína preberať.
,,Rajen," zašepkala. Nikto ju však nepočul. Nemohla sa ani pohnúť. Len čo to skúsila niečo sa jej zarylo do pokožky. Zatvorila oči a uvidela svetlo.(ne ne nezomiera) Zo svetla sálal pokoj. Keď sa ho dotkla pocítila sila. Silu takú známu a predsa necítenú. Svetlo ju pohltilo. Telo ju začalo páliť.
Toto zaujalo aj bojujúcich. Teraz už bola Luc plno pri vedomí. Vynič sa jej z tela začal odmotávať a na oku sa jej rysoval čierny pentagram. Ale to nebol koniec. Keď Luc stála na nohách v rukách sa jej objavila katana. Lucinda Black sa stala Kráľovnou živlov.
Vlci sa rozbehli ku nej ale ľahko ich odrazila. Ľadovými očami sa pozrela na Alana. Zaútočil na ňu Rajen. Zdrapila ho za ruku a pozrela sa mu pevne do očí:
,,Rajen prestaň," zasyčala na neho. Len sa je vytrhol a a chcel jej vraziť ale Luc ho ľahko odrazila.
,,A teraz ty," ukázala katanou na Alana. Rozbehal sa voči nemu ale Alan ju zarazil. Aj on s tým mal problém. Luc skočila na to pôvodne miesto kde stála predtým. Kľakal si a začala sústrediť energiu. Zrazu začala zem praskať. Spopod zeme začali vyšľahávať dlhé šľahúne mieriace na Alana. Vyhýbal sa im ale to jej nevadilo. Uchopila katanu a chcela sa rozbehnúť zabiť ho. Ale zrazu zacítila slabosť. Pred očami sa jej zahmlilo. Už nemohla ďalej lebo nevládala. Toto bolo moc sily naraz. Omdlela.
Alan to využil a aj s Rajenom zdrhol.
,,Luc," vykríkol Nataniel a hrnul sa k nej. Nemohol ju liečiť. Nemal čo. Zobral ju do náručia a premiestnil sa do Sinu. Ostatný išli za ním.
Tara:
Obrázok vyšie je Deron



Zero:


Asi milujem diabla

21. července 2011 v 21:14
Tak konečne 1. kapitola:

,, Moreeeeeeeee to neni fér," rozkríkne sa moja o rok staršia sestra. Ono...došiel jej púder. Ale no čo už.
,,Brée ráno," nakukne do mojej izby Kai môj brat. Aspoň on je normálny. Nie sú to moji biologický súrodenci a ani rodičia nie sú ale mám ich tak rada. Oni sa o mňa postarali keď ma nikto nechcel. Totiž som aniel a áno vedia to. Volám sa Laila Dark a mno ak si nepohnem prídem neskoro do školy.
,,Ahoj," pozdravím mamu v kuchini keď si sadnem za stôl. Položí predo mňa raňajky len aby mi ich bráška zobral.
,,Heeej to je moje."
,,Kaii vráť setre ten rožok. Tu máš svoj," okríkne ho mama. Ten sa len úškrne a láduje sa mojimi raňajkami. Čo mi zostáva. Vezmem si jeho raňajky a ziem tie. O nedlho sa dovalí Mia (sestra) a vizerá ako cukrík.
,,Dobré ráno Mia. Poď jesť," osloví ju mama.
,,Mami, koľko krát ti mám hovoriť že neraňajkujem?" Ach bože. Ja a Kai sme dojedli a ideme do školy. Chodíme na strednú literárnu a Mia na umeleckú.
Toto je môj 1. deň. Vstúpim do školy a zamierim ku riaditeľovi. Kaiovu pomoc nepotrebujem. Orientáciu mám dobrú.
,,Dobrý deň. Som Laila Dark," poviem keď vstúpim. Riaditeľ sa so mnou moc nevibavuje. Dá mi mapu školy ktorú síce nepotrebujem ale zoberiem ju, zoznam učebníc a kľúčik od skrinky.
,,Uhni, stojíš mi pri skrinke," oslovím jedného debila čo mi stepuje pri skrinke.
Musím uznať, že ani sám aniel hriechu bi mu neodolal. Čierne vlasy a zelené oči. Postava perfektne vyšportovaná.
,,A čo za to dostanem?"
,,Nerozmlátim ti hubu."
,,Ale taký anielik a chce sa biť." Začína ma srať a tak dostane jednu na hubu až uhne o pól metra ďalej. Účel to splnilo. Je preč. Otvorím skrinku, nahádžem tam veci a vezmem si tie ktoré potrebujem na hodinu. Vyučovanie ma moc nebavilo. Keď posledný krát zazvonilo, bola som len rada. Ako som tak kráčala, niekto do mňa vrazil.
,,Prepáč," povedalo to a začalo si to zbierať veci. Pomohla som.
,,Ahoj ja som Laila a ty si?" oslovila som to.
,,Ahoj ja som Ein," odpovedala mi.
,,Hej Erin kde trčíš," zakričal na ňu nejaký chalan a prišiel ku nám.
,,Čav ja som Kaito. Ty si?"
,,Laila," odpovedala som. Vyzerali v pohode. Vydali sme sa na cestu domov. Kde sa podel ten výkvet alias môj brat som netušila. Bľabotali sme o všetkom možnom až som došla domov.
,,Tak ja parkujem tu," povedala som.
,,Fain tak sa maj čau," povedali zborovo.
,,Hojte," zakričala som. Nikde nič ale z bratovej izby sa ozývali vzdychy. Jasne braček si to zase s niekým rozdáva. Upozorňujem že môj brat je gay. Mne ani rodičom to nejako nevadí. Zaleziem do izby a začnem si robiť úlohy. Na okno mi niekto začne hádzať kamene. Otvorím okno a uvidím toho dementa čo mi dnes okupoval skrinku.
,,Čo chceš?"
,,Poď so mnou von," zakričí na mňa.
,,Nezájem." Ale fakt nemám záujem.
,,Ale máš no tak poď." Na koniec neodolám a idem dole. Pred dverami je on.
,,Ako sa vlastne voláš?"
..Erik a ty si?"
,,Laila," odpoviem prosto.
,,Hm pekné meno poď sa so mnou prejsť."
,,No dobre," odpoviem po chvíli. Ukazuje mi mesto je pravda že to tu moc nepoznám predsa len sme sa práve nasťahovali. Erik nie je až taký zlý aký sa zdá.
,,Tak ahoj," poviem mu keď dôjdem domov a lúčim sa s ním. Dostanem od neho pusu na líce. Radšej zaleziem dnu.
,,Waw vidím že tu mal niekto rande," ozve sa bráško.
,,A ja zase vidím že si si s niekým užíval," zaškľabím sa na neho. Len sčervenie a dá pokoj. Dám si sprchu a zaleziem do izby. Líce na ktoré som dostala pusu ma páli. Celú noc nemôžem Erika vyhnať z hlavy.
,,No nie. Ja som sa snáď zamilovala."

Pomoc z druhej strany

21. července 2011 v 20:05 Volanie krvi(zastavené)
Bola noc a Luc bežala po upršanej ulici. Rajen spal a tak si ani nevšimol že zmizla. Mala sa stretnúť s Natanielom na skale.
Dobehla na skalu a uvidela ho ako sa pozerá na mesiac.
,,Nataniel, potrebujem od teba niečo," povedala udýchane. On len natočil hlavu že ju počúva.
,,Ide o Rajena. Musíš ho premeniť na upíra."
,,Nepripadá do úvahy. Jedno decko na krku mi stačí." Tu poslednú vetu prešla akoby ju nepočula.
,,Ale on potrebuje pomoc. Jeho otec ho mláti a pokiaľ sa nezmení bude s tým pokračovať." Nataniel tam však nebol. Zmizol.
,,Debiiiiiiiiiil," vykríkla s plných pľúc. Vedela že ona ho nemôže premeniť. Nemala takú moc ako Nataniel. Ale niečo urobiť musela.
Oknom vošla do svojej izby a išla sa pozrieť na Rajena. Nebol tam. Okno bolo otvorené. Pozrela von ale nikde ho nevidela. Vyskočila von a bežala.
,,Ako vidím, stratila si ho." Bol to Nataniel.
,,Ty drž hubu," osopila sa ne neho. Posledné čo teraz potrebovala boli jeho keci. Zrazu jej popri tvári presvišťala dýka. Zastala a otočila sa. Neďaleko stál Alan a vedľa neho.....
,,Rajen," vydýchla neveriacky.
,,Čo robíš s týmto idiotom?" Rajen sa len uškrnul.
,,On mi dal to čo ty nie. Dal mi slobodu."
,,Ak tomuto hovoríš sloboda tak potom neviem." Snažila sa byť kľudná ale v tejto situácií to moc nešlo. Až teraz jej došlo o čom to kecal. On je upír. Oprava...On je upírsky poskok. Alanov poskok.
,,Rajene, toto neni sloboda." Ten sa len uškrnul. Za Luc stál Nataniel ktorí zaútočil na Alana. A Rajen sa vrhol na Lucindu. Najprv ju nechal aby ho hnala do kúta potom ju tresol do brucha. Lucinda mala po skúškach telo zocelené ale cítila to. Trochu sa zatackala a to Rajen využil. Na Lucindu sa vrhli vlci. Luc v nich spoznala tých vlkov s toho večera. Aj ten biely vlk čo sa vtedy k ničomu nemal sa k nej vrhol. Boli rýchly. Vyhla sa im ale ten biely ju rafol do ruky. Bodla ho do brucha. Nechcela ich zabiť vedela že Rajen už nemá nikoho len ich. Ale nemala na výber. Ďalší vlci sa k nej vrhli. Musela vyvolať energiu. Ku vlkom vyšľahla energia. Nezasiahla. Ale to nemala ani v pláne. Chcela zasiahnuť jeho. Ale zmizol. Objavil sa tesne za ňou.
,,Je čas povedať sayonara," zašepkal jej do ucha. Priložil jej nôž ku krku a potiahol. Luc spadla na zem v kaluži krvi. Ešte vnímala ako ju niekto lieči a potom už nič.
,,Tak vidíš čo sa s neho vykľulo," ozvalo sa keď rozlepila oči. Vedľa na stoličke sedel Nataniel.
,,Je to tvoja chyba. Keby si ho chcel premeniť nestalo by sa to," zasyčala na neho keď sa posadila.
,,Fain.......Ale teraz ma zaráža niečo iné. Vedela si že ten chalan je Vlčí pán?"
,,Em....nie." Tak tu je vysvetlenie toho prečo sa kamarátil s vlkmi.
,,Len teraz ktorí je alfa samec.." zauvažoval Nataniel.
,,Videl si toho veľkého bieleho? Tak asi ten."
,,To by dávalo zmysel." A tak celú noc špekulovali o Alanovi a Rajenovi. Niečo po pól noci Luc zaspala.
Ďalší deň bola nedeľa. Luc vstala s pocitom úplného prázdna. To že je Rajen upír bolo dobré. Ale že bol Alnaov poskok bolo horšie než na hovno. Sadla si za stôl a rozmýšľala. Ten včerajšok ju zaskočil. Mal neuveriteľnú silu. Bolo to už pár piatkov čo ju Nataniel trénoval a jej telo bolo silnejšie. Ani keď ju Nataniel zasiahol ju to až tak nebolelo. A Nataniel mal dosť sily. Ale keď ju zasiahol Rajen skoro ju to položilo. Nevedela kde sa tá sila zobrala. Nemohol sa premeniť skôr ako v tú noc. Tú zmenu by si všimla. Ani Luc nemala takú silu. Išla jej s toho hlava kolem a tak sa išla prejsť.
Ani nevedela ako a bola blízko čistiny kde jej Rajen ukázal vlky. Uvidela ho ako sedí pod stromom a hrá sa s vĺčatami. Okolo neho bolo pár vlkov. Luc zaliezla za strom a pozorovala ich. Rajen vyzeral šťastne. Vĺčatá po ňom skákali a klbčili sa medzi sebou. Rajen sa len usmieval. Luc z nejakého dôvodu zahrialo pri srdci. Aj keď boli nepriatelia, stále ho mala rada.

Vlci a problémi

20. července 2011 v 20:27 Volanie krvi(zastavené)
Lucinda sa ledva pohla. Snažila sa posadiť ale všetko ju bolelo. Zase bola v tej izbe ako v 1. večer.
Boli to dva dni od skúšok. Síce uspela ale včera sa nemohla ani pohnúť. Dnes sa to už zlepšilo. Konečne sa posadila.
,,Auuu," zaúpela. Dnes bola nedeľa čiže zajtra ide do školy. Ak sa pohne. Zrazu sa dvere rozleteli a do miestnosti vojde Sarah a v závese Nataniel.
,,Nuž...skúšky si zložila ale máš čo zlepšovať," povedala chladne.
,,Ja viem a budem sa snažiť," pozrela jej pevne do očí. Sarah sa len uškrnula a odišla. S očakávaním sa pozrela na Nataniela. Ten sa len usmial a obial ju.
,,Si dobrá. Takú energiu som nedokázal v tvojom veku vyvolať ani ja." Trochu sa poodtiahla.
,,A čo ovládaš ty?"
,,Ja ovládam zem. Hm..ale ty máš vzácnejšiu moc. Ono, elektrinu neovláda len tak niekto. Vlastne, taký upír tu nebol už dobrých 200rokov. Vieš že si najmladší upír ktorí kedy zložil skúšky?"
,,Znie to zaujímavo." Nataniel sa len usmial. ,,Zvládneš ísť zajtra do školy?" Prikývla. Nataniel jej dal pusu na čelo a odišiel.
Na druhý deň sa zobudila skoro. Musela. Od Helsingu do mesta to boli dve hodiny. Chcela urobiť krok keď o čosi zakopla a rozpľasla sa na zemi ako žaba. Na zemi ležal jej ruksak a v ňom boli veci do školy. Asi jej ho Nataniel doniesol. Neskôr mu za to musí poďakovať. Teraz zobrala batoh a vyšla z izby. Keď bola von rozbehla sa smer škola. Dobehla tam len tak tak.
Do triedy vošiel učiteľ a za ním nejaký chalan.
,,Dobrý deň žiaci, toto je váš nový spolužiak Rajen Nareli." Ten chalan mal dlhé červené vlasy s bielym prameňom. Ale nepôsobili dievčensky. Práve naopak umocňovali chlapčenské rysi jeho tváre. Luc musela uznať že je pekný. Dievčatá sa išli roztrhnúť aby si k nim prisadol. Lucinde sa nechcelo. Nemala to za potreby. Rajen si sadol ku nej. No dobre no........Celú hodinu pozerala von oknom. Nechcelo sa jej robiť poznámky. Konečne zazvonilo. Zo zvonením Rajen zmizol. Bolo jej to jedno. Zamierila si to na strechu. Zvykla si, že si o nej všetci šepkajú. Nevadilo jej to. Na streche však nebola sama.
,,To ma sleduješ?" zašomral Rajen.
,,To tak. Ja som sem prišla sama. Teba mať na očiach nepotrebujem." S týmto si sadla a oprela sa o plot. Za celé vyučovanie už spolu neprehovorili. Keď posledný krát zazvonilo Lucinda bola len rada.
,,Ahoj," oslovil ju niekto. Bol to Rajen.
,,Prepáč že som bol na teba tak hnusný."
,,To nič," usmiala sa na neho.
,,Nechceš ísť so mnou dnes von?"
,,Rada." Snáď ju dnes Nataniel nebude potrebovať.
,,Fain tak dnes o siedmej. Aaaa kde vlastne bývaš?" Nadiktovala mu adresu a potom sa každý rozišiel iným smerom.
,,Mmmmmm.. tak ty máš rande," zašklebil sa Nataniel keď vošla do bytu.
,,Nemáš byť niekde inde???"
,,Nie."
,,Len tak pre informáciu, to neni rande," povedala mu. Ten sa len usmial a zmizol. Luc si urobila úlohy a začala čítať knihu. O póĺ šiestej sa začala pripravovať. Hodila na seba čierno-biele triko čierne džínsy. Zazvonil zvonček....
,,Ahoj." Rozžiarila sa ako vianočný stromček.
,,Ideme?" spýtal sa Rajen. Luc len kývla a tak vyrazili. Po celý čas čo boli spolu mala Lucinda pocit akoby ich niekto prenasledoval.
,,Poď, niečo ti ukážem," povedal Rajen keď vychádzali z kina. Chytil ju za ruku a rozbehol sa. Lucinda bežala za ním. Zrazu zastali. Luc sa poobzerala a zbadala sa niekde na nejakej čistine.
,,Chvíľku vydrž," šepol. A naozaj. O pár minút neskôr vyliezol mesiac v splne a s ním na čistinu prišli aj vlci.
,,Neboj, neublížia ti." Luc si ani neuvedomila, že sa stále držia za ruky. Vlci prišli k nim. Očuchali najprv Rajena potom ju. A na Lucino prekvapenie sa o nich začali otrieť.
,,Vlci mi nikdy nič nespravili. V podstate ma považujú za súčasť ich svorky."
Naozaj boli prítulný. Luc zaujal jeden. Mal modré oči a bielu srsť. Ten sa k nej ani nepriblížil.
,Že by vedel čo som zač?, pomyslela si.
Po zážitku s vlkmi ju Rajen odprevadil domov.
,,Tak ako bolo na rande?" ozvalo sa jej na posteli.
,,Koľko krát ti mám opakovať že to nebolo rande?" odpovedala Natanielovi. Ten sa len neurčito zaksichtil a zmizol. Luc sa zvalila na posteľ. Premýšľala o tom čo sa to vlastne stalo. Ten chalan sa priatelil s vlkmi. Zvláštne. Bola tak unavená že už sa na nič nezmohla a zaspala.
Druhý deň sa Rajen v škole neukázal. Išla sa pozrieť na tú čistinu kde boli včera ale ani tam nebol. A tak sa vybrala za ním domov. Zaklopala na dvere a v nich sa zrazu objavil riadne nasratý chlap.
,,Čo tu chceš," osopil sa na ňu.
,,Vás určite nie. Hľadám Rajena."
,,Nie je tu." Klamal.
,,To psoky," odsunula ho na bok a vošla. Chcel ju zdrapiť za plece ale uhla. Zamierila na poschodie a do izby odkiaľ sa ozývali vzlyky. Keď otvorila dvere skoro skolabovala. Na zemi ležal Rajen iba v rifľoch. Na tele mal modriny a odreniny. Otočila sa na toho hajzľa a uštedrila mu poriadny kopanec do brucha.
,,Nataniel," zavrešťala hystericky a dobehla k Rajenovi. Nataniel tam bol v stotine sekundy. Len sa na neho prosebne pozrela a on pochopil. Kľakol si k nemu a začal ho liečiť. Raje mal polámané rebrá a ešte nejaké zranenia.
,,Vezmi ho k sebe tu zostať nemôže," ozval sa Nataniel. Len kývla. Potom odišli domov kde Nataniel uložil Rajena do postele a odišiel.
Ráno bola Luc na nohách ako prvá. Do školy na šťastie dnes a ani po zbitok týždňa nemuseli ísť do školy. Tieklo potrubie. Urobila raňajky pre seba aj Rajena. Netrvalo dlho a Rajen sa dogúľal do kuchyne. Poobzeral sa navôkol a uprel nechápavé oči na Lucindu.
,,Želám dobré ráno," uškrnula sa.
,,Heh, čo tu robím."
,,Od dneška tu bývaš. Teda ak chceš."
,,Ale môj otec.."
,,Tvoj otec a ťa ani nedotkne tak si teraz sadni a jedz." Rajen poslúchol. Sadol si a jedol. Keď Luc vydela toho chalana 1. krát nezdal sa jej ničím zvláštny. Ale teraz keď tu sedel ako kôpka nešťastia sa rozhodla. Musí Nataniela presvedčiť aby ho premenil. A ak to neurobí on tak to urobí ona aj keby ju to malo zabiť.









Rajen:

Skúšky

19. července 2011 v 14:35 Volanie krvi(zastavené)
Ráno začal zvoniť budík.
,,Sakra. Kde to v riti je?" Lucinda sa posadila a vypla ten šrot. Prešla do kúpeľne a na zrkadle našla lístoček. Strhla ho a čítala:
Želám dobré ráno Luc. Dnes zo školy nechoď domov ale stretneme sa na skale. Sarah zvolala zasadnutie Sinu a ja aj ty tam musíme byť prítomný.
Želám pekný deň.
Nataniel
Luc vchodila lístok a urobila rannú hygienu. Obliekla sa a vyrazila do školy. Ako vždy si všetci niečo šepkali. Ani učitelia ju nemali moc v láske.
Luc bola rada keď škola konečne skončila. Bežala za Natanielom na skalu.
,,Konečne," povedal keď tam dobehla. Potom sa zvrtol smer Sin.
Prešli bránou a potom rovno do budovy. V budove Luc spozorovala že sa jedná o veľmi starú budovu. Došli až na koniec chodby a vošli do oválnej miestnosti. Jediné čo bolo v miestnosti bol stôl(a dosť veľký) a okolo neho stoličky. Nataniel sa posadil na jednu z nich a Luc sa postavila vedľa neho. Boli predposledný čo prišli. Po nich už len Sarah. Luc si všimla že nie je jediný učeň. Ale rozhodne bola najmladšia z učňov. Keď Sarah vošla všedcia sa postavili.
,,Zavolala som vás lebo sa dejú zlé veci. Náš nepriateľ proti ktorému bojujeme už celé storočia sa znovu prebúdza a chce zaujať naše miesto. Nataniel ma už informoval že včera Alan zaútočil na jeho učnicu Lucindu. A to ma privádza ku ďalšej veci. Nataniel, Lucinda bude musieť podstúpiť skúšky. Bez toho sa tu nebude môcť zdržiavať. Je ti to jasné," pozrela na Luc. Tá len prikývla.
,,Dobre. Takže dnes sa zasadnutie končí. Zajtra za mnou prídu generáli okrem Nataniela. Ten začne pripravovať Lucindu na skúšky. Tie budú o týždeň. Do vtedy vás tu nechcem vidieť. Môžete ísť." Vtedy sa všetci postavili a odišli.
,,Počkaj ma tu," povedal Nataniel a odišiel. Ale Luc to nemala v pláne a tak ho sledovala. Zaviedol ju až ku Sarah:
,,Sarah toto nie. Nesmie robiť tie skúšky. Nie je dosť silná."
,,Nataniel ty jej neveríš?"
,,Bojím sa o ňu a áno neverím jej. Nie v tomto. Nemá tu silu." On jej neverí. Tak na čo ju sakra premieňal? Rozbehla sa odtiaľ. Nechcela ho počúvať. Zrazu do nikoho vrazila a ten niekto ju obial.
,,Hej hej. Spomaľ. Čo ti je?" Bol to Nataniel. Odtisla ho od seba.
,,Choď preč. Daj mi pokoj."
,,Čo je?"
,,Ty sa pýtaš čo je? Ty? Nechceš aby som robila tie skúšky lebo mi neveríš. Neveríš mi tak na čo si ma premenil?" vyštekla na neho.
Nataniel nevedel čo na to má povedať.
,,Prepáč. Nemal som to povedať. Verím ti ale skôr sa o teba bojím." Toto však Luc moc nepomohlo.
,,Tak pozeraj." Vytiahla dýku a sústredila sa. Zrazu sa dýka rozžiarila elektrinu ako večer predtým. Nataniel len vyvalil oči.
,,Kedy?" spýtal sa.
,,Keď ma napadol Alan."
,,Aha. Tak teraz som pokojnejší. Teraz ťa už môžem trénovať," usmial sa a objal ju.
,,Prepáč," zašepkal. Chvíľku tak ostali a ako 1. sa odtiahol Nataniel:
,,Takže odteraz za týždeň sa začínajú skúšky. Takže žiadna škola proste nič z bežného života. Celý nadchádzajúci týždeň sa ráno o šiestej budeme stretávať na lúke a trénovať. Musíš mať perfektnú kondičku." Lucinda len na neho pozrela. Kondičku mala dobrú ako človek. Ale vedela že na upíra nemala ani omylom.
,,Športovala si keď si bola človek?"
,,Áno. Chodila som na kendo box a karate. Neaktívne som plávala a behala. Ako človek som mala dobrú kondičku."
,,To je základ. Ale na upíra to nestačí. Teraz bež. Musíš sa vyspať."
Luc mu sa otočila a rozbehla sa. Ešte sa otočila a zamávala mu. Potom dobehla domov.
Ráno musela vstávať o pól piatej aby to stihla. Behom alebo rovno šprintom dobehla na lúku.
,,Práve včas," ozval sa Nataniel spod stromu. A tak začali trénovať. A deň po dni celý týždeň. Nastal čas skúšok. Lucinda sa musela prezliecť do čirnych nohavíc a trička s dlhým rukávom. A musela sa vyzuť. Vošla do veľkej haly. V strede ležala katana. Došla k nej a vybrala ju z pošvy. Ďakovala všetkým čertom že chodila na kendo. Ale vedela že toto nebude kendo ale boj o život. A nemusela čakať dlho. Zaútočil na ňu samuraj. A že mal sily. Ale ani Luc nebola padavka. Vykryla úder a potom uhla. Ale samuraj ju hnal do kúta. Bol neuveritelne rýchly. Samuraj ju zasiahol do ruky. Nedala na sebe poznať bolesť. Skočila za upíra a vivolalal elektrinu. Chcela ho bodnúť ale upír sa zvrtol a bodol ju do brucha. Luc sa zatackala. Upír ovládal oheň. Luc sa ledva hýbala ale nemohla prehrať. To nemohla Natanielovi urobiť. Zaťala zubi a nadýchla sa. Energia v nej rástla a chcela von. Zrazu sa objavil elektrický výboj a upír bol mŕtvy. Luc nevnímala. Niekto ju položil na nosidlá a odniesol preč. Oči mala otvorené ale nevnímala. Po chvíli ich zatvorila a už nevnímala absolútne nič.

Za svitu luny

19. července 2011 v 13:06 Jednorazovky
Prší. Na ulici ani života a predsa sa jeden nájde. Jeden síce slabý ale s vôľou.
15 ročné dievča beží po ulici. Bojí sa. Zrazu zastane a obzrie sa. Je dosť ďaleko. Tu jej nič nehrozí. Skĺzne po stene a necháva kvapky dažďa aby jej máčali bielu hrivu. Pomaly zatvorí oči a prestáva vnímať svet.
Mladý chalan pomalým krokom kráča po ulici. Miluje dážď. Za pár dní bude spln. Zase s neho bude vlk. Ďakuje Lune že ním môže byť. To je to najlepšie čo mu jeho mizerný foter zanechal. Jeho mamu nechal keď jeho čakala. Nechal ju samú s malým deckom. Vylízali sa s toho. Svoju mamu miluje s celého srdca.
Zrazu sa zastaví. Na zemi leží mladé dievča asi tak staré ako on. Pristúpi k nej a uvidí rany akoby ju niekto zmlátil. Jemne ju zodvihne tak aby jej neublížil. S ňou v náručí sa vyberie domov.
,,Ahoj," zakričí na neho mama s kuchyne.
,,Ahoj... mami budeme mať návštevu. A tento krát nemyslím len smečku." Mama príde do obývačky a zarazí sa.
,,To ty?"
,,Nie." Kai mával záchvaty zúrivosti. Bolo to spôsobené vlkom v ňom.
,,Fain. Postaraj sa o ňu," nariadila jeho mama.
Len prikývne hlavou a vojde do svojej izby. Dievča položí na svoju posteľ a zo skrinky vezme lekárničku. Rozopne a vyzlečie jej mikinu a povyhrnie tričko. Na bruchu sa jej rysujú nepekné modriny. A najvedšia na rebrách. Jemne jej tie modriny natrel masťou. Dievča ticho zakňučalo. Na šťastie už končil. Pozrel sa jej na tvár. Zračil sa tam monokel a nespočetne veľa šrámov. Ale to nebolo to čo ho až tak zaujalo. To čo naplno pritiahlo jeho pozornosť bol, pentagram tiahnuc sa po jej oku. Ako keby ten pentagram už niekde videl. Len nevedel kde. Biele vlasy dlhé až po pás boli jemne zvlnené. Dievča síce vyzeralo biedne ale zato pôvabne. Prestal na ňu zízať a išiel sa osprchovať. Po sprche si ustlal na zemi a pokúšal sa zaspať. Nemohol. S toho dievčaťa vyžarovala silná energia ktorá mu nedala spať. Podarilo sa mu to až niekedy nadránom.
Ráno vstal dosť skoro vzhľadom na to ako neskoro zaspal. Dievča jemne zamrnčalo a otvorilo oči. V tú ranu bol Kai pri nej.
,,Kde som?" Hlas mala ako Samotná Luna. Uprela na neho oči. Mali farbu najjemnejšie odtieňu mesiaca. Ale tie nádherné oči boli plné strachu.
,,Neboj sa. Neublížim ti." Strach nepominul. Jemne ju objal. Začala sa brániť.
,,Nechaj ma," protestovala. Nenechal až kým sa neukľudnila. Pozrela sa na neho. V očiach jej síce hral strach ale bol potlačený zvedavosťou.
,,Ako sa voláš?" opýtala sa ho. Kai sa nad tou zvedavosťou musel pousmiať.
,,Kai. A ty?"
,,Luna." Luna? To bol šok.
,,Vieš komu to meno patrilo?" Prikývla.
,,Patrilo bohyni-vlčici. Hovorí sa že keď si ju chcel zobrať Pán tieňu tak sa zmenila na mesiac v splne. A vždy keď sa mesic zaguľatí tak Luna dozerá na svoje deti." Kai bol ohromený. Obyčajný smrteľníci o tom nemali ani šajna a toto dievča nielen že to vie ale má ja meno po bohyni.
,,Moja babička mi to raz rozprávala."
,,Aké je tvoje priezvisko?"
,,Dark." To mu nič nehovorilo. Spomedzi vlkov si nepamätal nikoho s takýmto priezviskom. Vstal a podišiel ku skrini. Keďže na sebe mal iba nohavice chcel si zobrať triko. Zrazu na svojom pleci ucítil Luninu ruku. Dotkla sa jeho znamenia. Znamenia toho že je vlk. Zrazu sa ruka stiahla. Otočil sa a uvidel Lunu ako si to mieri ku dverám. Chytil ju za plecia a otočil k sebe.
,,Kam ideš?" Mračila sa.
,,Preč," odvrkla a odsotila ho od seba a odišla. Vybehol za ňou ale už vybehla von.
,,To je to dievča zo včerajška?" opýtala sa ho mama. Len prikývol. Vrátil sa do izby. Miesta kde sa ho dotýkala ho pálili. Na tom dievčati bolo niečo zvláštne.
Luna dobehla domov. Rodičia a hlavne otec neboli doma. Na šťastie. Vybehla hore schodmi a zavrela sa do izby. Ten chalan bol vlk. Nevedela čo robiť. Ohrozí ju? A vie vôbec čo je ona zač? Keby tu bola babička. Tá bi jej už poradila. Musela si vyčistiť hlavu. Najprv sa osprchovala a potom si to namierila do lesa. Dnes je spln. Nenávidela to tu. Bola odlúčená od svojich kamarátov. Od takých ako ona. Ako tak kráčala uvidela vlka. Srsť mal čiernu s odleskami modrej. Takú farbu mali aj Kajove vlasy. Áno bol to on. Vlk ju nevidel a tak sa ku nemu priblížila. Schovala sa za strom a pozorovala ho. Chvíľu sa nič nedialo a potom za ním prišli ďalší vlci.
,Takže nie je sám, prebleslo jej hlavou. Vlci sa rozbehli hlbšie do lesa a ona osamela. Zosunula sa po strome. Zabijú ju. Ak na to prídu určite ju zabijú.
Keď prišla domov medzi dverami ju privítala facka.
,,Kde si bola?" skríkol na ňu otec. Mama bola na sedačke a plakala. Len ho obišla a zamierila do izby. Divila sa že ho zaujímalo kde je.
Kai dobehol domov. Konečne sa mohol prebehnúť po štyroch. Dnes bude spln. Strašne sa tešil. Bola to jediná noc kedy mohol byť bez obmedzení voľný.
,,Ahoj mami," zakričal. Nikde nikto. Na stole našiel odkaz že bude dva dni preč. No nič počká až vylezie mesiac a potom pôjde do lesa. Zatiaľ si zobral knihu a začal čítať. Kým sa mesiac objavil prečítal pól svojej knižnice. Bol čas ísť. Von sa premenil a dobehol do lesa. Vlci sa okolo neho zbehli. Rozbehli sa. Neboli ďaleko a uvideli bielu vlčicu. To nemôže byť pravda. Takúto farbu mala Jedine bohyňa Luna. A ešte...Luna. Nie, to nemôže byť pravda. Toto bol divý vlk. Takých treba zabiť. Sú nebezpečný. Ale kde sú ostatný. Nemohla byť sama. Ale ona bola. Nemohol ju zabiť. Nie takto.
Luna nenávidela pondelky. Ledva vstala s postele. Otec ju zase zmlátil. Predtým splny milovala. Teraz ich nenávidela. Dokulhala do kúpeľne a potom späť do izby. Obliekla sa a namáhavo zišla do kuchyne. Tam uvidela peniaze a odkaz že sa nevrátia skôr ako o týždeň. Fasa. Strčila peniaze do vrecka a odišla do školy. Tam sa snažila vyhnúť každému živému tvoru a mierila si to do triedy. Ako si sadla tak zazvonilo. Do triedy vošiel učiteľ aj s novím žiakom. A ten niekto bol Kai. Uviedol ho bla bla bla a posadil ho ku Lune. Ešte lepšie. Snažila sa sústrediť na učivo nie na neho ale moc to nešlo. Konečne zazvonilo. Vyšla z triedy a mierila preč keď ju niekto zdrapil a tresol o stenu.
,,Ale ale Luna. Zase si včera neprišla," prehovoril na ňu ten najhnusnejší hlas. Bol to Erik.
,,A teraz trest." Po tom čo to dopovedal ju kopol do brucha. Ešte pár kopancov a odišiel. Luna sa s námahou zodvihla a mierila na strechu. Tam sa oprela o plot a snažila sa nehýbať. Dnes skončil nejako rýchlo.
Babi sa na Kaia len tak lepili. Neznášal ich. Zamieril si to na strechu. Tam skoro skolaboval. Uvidel Lunu ako má zavreté oči a ledva žije.
,,Luna," skríkol a rozbehol sa k nej.
,,To bude ...... v poriadku," povedala s námahou. Neskutočne ju boleli rebrá. Zrazu ju zasiahla slabosť a omdlela.
Kai zavolal sanitku. Za pár minút sa to tam len tak hemžilo zdravotníkmi. Lunu odviezli do nemocnice.
Zobudila sa až v nemocnici. Pokúsila sa posadiť ale bolesť ju zrazila späť. Do izbi vkročil doktor niečo skontroloval a odišiel. Luna radšej zaspala. Keď sa zobudila počula hlasy. Otočila sa a uvidela otca a mamu. Pomaly sa posadila. Keď si ju otec všimol pribehol k nej a začal hulákať:
,,Kde si sa zase flákala. Heh? Kde si sa zase kurvila?" Skoro ho nevnímala. Bolo jej strašne. Doktor ich vykopol von a pomohol jej ľahnúť. Nezaspala. Onedlho za ňou zase niekto prišiel. Otočila hlavu a uvidela Kaia.
,,Ahoj," pozdravila ho.
,,Ahoj," odzdravil a posadila sa ku nej.
,,Kto ti to spravil?"
,,Nestaraj sa," odvrkla.
,,Starám sa. Nemám rád keď sa niekomu ubližuje."
,,Pozri. To čo sa somnou deje je moja vec nie tvoja."
,,Dobre dobre. Tak zmením tému. Viem že si divý vlk. Prečo si sama?" V Lune zatrnulo.
,,Lebo.....presťahovali sme sa. Tak odkiaľ som prišla nás bolo veľa."
,,Aha."
,,Ale aj ty si vlk. A nie divý. Prečo si ma nezabil?"
,,Nemám to za potreby." Jemne ju pohladil po tvári a pomaly ju pobozkal. Neodstrčila ho. Naopak. Páčilo sa jej to.
Odtiahol sa a odišiel. Luna osamela.
O pár dní ju pustili. Samozrejme že rodičia neboli doma. A zase bol víkend. Aspoň niečo. Išla sa prejsť ale po štyroch.
Kai išiel do lesa ale tento krát po dvoch. Uvedomil si že mu Luna chýba. Zrazu Uvidel spiaceho vlka. Vlastne vlčicu. Lunu. Podišiel k nej a jemne ju pohladil po bielej srsti. Zodvihla hlavu a uprela na neho mesačné oči.
,Ahoj, ozvalo sa mu v hlave.
,,Aj ja ťa rád vidím." Chabo sa na ňu usmial.
,Prečo si odišiel?,
,,Prepáč musel som si utriediť myšlienky."
,A?,
,,Ak sa zmeníš tak ti poviem," usmial sa záhadne. Luna sa zmenila na človeka a Kai ju pobozkal.
,,Už mi povieš kto ti to spravil?" Len zakrútila hlavou. Jemne ju objal.
,Tak rád by som ti pomohol,
,,Musím ísť," ozvala sa Luna. Znovu ho pobozkala a odišla. Keď Kai došiel domov uvedomil si že dnes je zatmenie mesiaca. Jeho sa to nedotkne ale Luny ako divého vlka áno. Nezmení sa na vlka ale bude mať neskutočné bolesti. A sakra. Mesiac už svietil a pomaly sa začal zatemňovať. Rozbehol sa ku jej domu. Zaklopal na dvere. Nič.....Obehol dom a uvidel Luninu izbu. Vyštveral sa na strom a potom na jej okno. Lunu skoro porazilo keď ho uvidela. Unaveno došla ku oknu a otvorila mu ho. Skočil dnu a pobozkal ju. Luna mu zaťala teraz už drapi do chrbta. Pustil ju a položil na zem. Ťažko dýchala ale bola rada že je pri nej. Z očí jej tiekli slzy.
,,Ššš..To bude dobre. Som tu," híčkal ju. Jemne ju hladil po vlasoch a tvári. Zrazu sa rozleteli dvere a v nich Lunin poriadne nakrknutý foter.
,,čo tu hľadáš ty... A kurva...prečo sa meníš v mojom dome," začal jačať. Luna sa ku Kajovi len pritisla a zaborila si tvár so jeho ramena.
,,Vydrž chvýĺu," pošepol jej a položil ju na posteľ. Zmenil sa na vlka a skočil na neho. Ten idiot nestačil reagovať.
,Už sa jej ani nedotkneš,
Potom ho pustil. Zmenil sa na človeka zobral Lunu a odišiel s ňou domov.
,,Vydím že máš pre ňu riadnu slabosť," privítala ho mama. Len sa usmial a išiel s ňou do izbi.
Bola to dlhá noc ale keď mesiac zašiel Luna zaspala a Kai s ňou. Bola nedeľa a tak nemuseli vstávať skoro.
Luna sa zobudila na Kaiovi.
,,Mmm.....miláčik nemrv sa. Nepôsobí to na mňa moc dobre," zabručal Kai. Luna sa len usmiala a dala mu pusu.
,,Na toto by som si dokázal zvyknúť."
,,Ja viem že hej ale musím ísť domov."
,,Žiadne také. K tomu hajzlovi ťa nepustím," povedal so smrteľnou vážnosťou.
,,Pochop že musím," posmutnela Luna. Kai sa zodvihol a pobozkal ju.
,,Neboj." Po tomto sa Luna usmiala a svet bol hneď krajší. Deň strávili v záhrade kde sa buď vyvádzali ako vlci alebo ako ľudia.
Nastal pondelok a bol čas ísť do školy. Po1. hodine sa Luna vyparila. Kai ju začal hĺadať. Keď ju našiel skoro ho porazilo. Uvidel dvoch chalanov ako držia Lunu a tretieho ako sa k nej blíži s nožom. Kai k nemu zozadu podišiel a poriadne mu uvalil. Tý dvaja pustili Lunu a rozbehli sa na neho. Aj tých spacifikoval ako nič. Keď skončil konečne vipadli. Podišiel k nej. Jemne ju pohladil po tvári a zotrel slzi.
,,Neplač už je dobre." Obial ju a odniesol na ošetrovňu.
Večer sa išli prejsť do lesa.
,,Ďkujem," povedala Luna.
Miesto odpovede ju len pobozkal.








Natanielov príbeh

11. července 2011 v 17:21 Volanie krvi(zastavené)
Lucinda prišla zo školy a urobila si úlohy. Potom ju niečo napadlo. Ako sa Nataniel stal upírom? Na toto jej mohol odpovedať jedine Nataniel.
Išla na skalu blízko organizácie Sin(ale ďaleko od jej bytu) lebo vedela že tam po západe slnka bude aj on. A naozaj. Zo západom slnka prišiel aj upír.
,,Ahoj," pozdravil ju
,,Nemáš sa učiť?" spýtal sa jej.
,,Ale čo si moja mama?" zaškaredila sa na neho.
,,No dobre. Potrebuješ niečo?"
,,Um........Ja..chcela som sa na niečo spýtať," vytisla zo seba.
,,No tak sa pýtaj."
,,Ja len že...ako si sa ty stal upírom," vytisla to zo seba konečne.
,,Aha tak toto ťa trápi." Pousmial sa.
,,Tak si sadni a počúvaj." A tak si Luc sadla na skalu a Nataniel začal:
,, Keď som sa stal upírom, bol som asi o rov starší ako ty. Čiže som mal 16. Ani sa už nepamätám kedy to bolo," usmial sa a pokračoval.
,,Ku mojej premene prispela tragédia."
Natanielove spomienky(storočia dávno minulé):
Mladý Nataniel bežal po prázdnej ulici. Meškal na večeru a vedel že od otca dostane zase výprask. A ešte k tomu nemal dnes ísť von. Otec mal tvrdú ruku a bol zástancom tvrdej výchova. Keď si na to spomenul, utekal ešte rýchlejšie.
Keď dobehol domov tak sa nesvietilo. A pri tom rodičia nikam nemali ísť. Nataniel pochádzal zo šľachtickej rodiny ktorá bola nepriamo spojená s kráľom.
,,Mama? Oco?" zakričal do prázdna. Nič. Od dverí sa odlepil a išiel hore po schodoch. Všade bola tma ako vo vreci a ticho ako keby bol dom opustený. Otvoril dvere na rodičovskej izbe a uvidel.......uvidel upíra ako hryzie jeho matku. Otec ležal vedľa už mŕtvy. Nataniel len nemo stál s očami dokorán.
,,Ale ale. Cítiť s teba mladú krv. Hm tak sladkú, tak vábivú. Mňam." Natanielove srdce vynechalo úder. Je to upír a chce jeho.
,,Dnes však nie. Možno inokedy. Dnes mám dosť." A zmizol. Nataniel sa rozbehol ku telám rodičov a volal ich menami akoby sa mali zobudiť. Ale márne. Rodičia boli preč. V izbe sa ziavil niekto iný.
,,Vidím že on zase lovil. Áno aj ja som upír ale tebe neublížim. Neboj sa ma," hovoril kým k nemu pristupoval. Ale Nataniel ustupoval až narazil na stenu.
,,Neboj sa ma nechcem ti ublížiť," zašepkal upír.
,,A čo potom po mne chcete?"
,,Nič. Chcem ti pomôcť. Staň sa mojim učňom. Premením ťa na upíra a budem ťa učiť. Ty potom zabiješ toho kto je za toto zodpovedný." Nataniel rozmýšľal. A na koniec prikývol. Upír k nemu pristúpil a uhryzol ho. Natanielovi do tela prúdila nová sila. A zrazu už nič.
Prítomnosť:
,,Potom som sa ako ty prebudil v izbe v organizácii Sin. No a potom zase Sarah začala kričať. A tak ďalej a tak ďalej. A zo Sarah si nič nerob. Ona bliaka na každého." Luc si to všetko zrovnávala v hlave a potom mala ešte jednu otázku:
,,Poznáš toho vraha?"
,,Áno a môžem ti s istotou povedať, že to bol ten istý čo je zodpovedný za smrť tvojich rodičov. Ale dnes to už nerobí priamo on ale vytvára si na to poskokov."
Toto Lucindu zaskočilo.
,,Ale radím ti. Nehľadaj ho. Nie je to upír tvojej kategórie. Zabil by ťa ani by si nevedela ako." Ona len prikývla. Dôverovala mu ako nikomu.
,,A teraz už bež. Je neskoro a ty zajtra musíš vstávať do školy. Ahoj." Luc mu zakývala a rozbehla sa domov. V polovice cesty spomalila a išla krokom. Zrazu začala blikať lampa a začal fúkať vietor.
,,Ale ale. Lucinda Black. Natanielova upírečka," uchechtol sa hlas a z tieňu vyliezol chlap. Mal dlhé čierne vlasy čierne oči a bol oblečený v čiernom. Okolo krku mal kríž. Uchechtol sa a vyceril tesáky. Upír.
,,Ty máš ale odvahu ukazovať sa tu Alan." Lucindu zo zadu chytili za plecia ruky. Nataniel. A sakra. Pred ňou stojí ten parchant čo jej zabil rodičov a ona nemôže robiť nič. Ale absolútne. Nataniel prešiel pred Luc a rozbehol sa proti Alanovi.
*Bež* ozvalo sa je v hlave. Uvidela ako Nataniel zadržiava Alana a rozbehla sa. Ale neutiekla ďaleko lebo cestu jej zatarasil nejaký upír. Vytasila dýku. Ale upír ju prirazil o stenu a nepustil.
,,Nebráň sa. Nemá to cenu," uškrnul sa.
,,Tak to si len myslíš," odvrkla a kopla ho medzi nohy. Upír sa zatackal a Lucinda ho chcela bodnúť. Ale on bol rýchlejší. Chytil ju za ruku a poriadne stisol. Pozerala sa mu rovno do očí. Nemienila sa vzdať. Vyšklbla sa mu a zrazu uvidela že jej dýka žiari elektrinou. Využila to. Rozbehla sa proti upírovi a bodla ho. Upír zaskočený len zhíkol a rozpadol sa. Lucinda zacítila slabosť. Nevníma už ani Natanielové volania. Zavrela oči a upadla do bezvedomia.

Radykalne zmeny

11. července 2011 v 17:20 Volanie krvi(zastavené)
Lucinda sedela na skale a písala. Ale zo zamyslenia ju vyrušil Nataniel.
,,Čo to píšeš?"
,,Ale nič. Chceš sa pozrieť?" Nataniel prikývol a zobral si od nej zošit. Stálo tam toto:
Cnostný za života na Zemi
Stane sa po smrti anjelom
Hľadíš do neba a pýtaš sa sám seba
Prečo ich nikto nemôže vidieť
Až keď idú mraky spať
Sme vidieť na nebi
Máme strach a sme sami
Boh vie že nechcem byť anjelom
Žijú až tam za lúčmi slnka
Oddelení od nás nekonečne ďaleko
Musia sa vyškriabať na hviezdy (celkom pevne)
Aby nespadli z nebies
Až keď idú mraky spať
Sme vidieť na nebi
Máme strach a sme sami
Boh vie že nechcem byť anjelom
Až keď idú mraky spať
Sme vidieť na nebi
Máme strach a sme sami
Boh vie že nechcem byť anjelom
,,Hm pekné," okomentoval to po chvíli a vrátil jej zošit.
,, Ďakujem." Začala si zvykať na jeho náhle príchody odnikiaľ. Boli to dva týždne odkedy ju premenil. A boli to aj jej najhoršie dva týždne. Za tie dva týždne preplakala toľko sĺz koľko nepreplakala za celý život.
,,Už si sa rozhodla čo ďalej?" Nataniel hovoril o tom čo ide robiť ďalej. Zatiaľ boli prázdniny a ona mohla zostať tu v organizácii Sin. Ale prázdniny končili a ona sa musela rozhodnúť čo ďalej.
,,Rozmýšľala som. Rodičia mi nechali peniaze a jeden menší byt v meste. Pritom si nájdem ešte nejakú brigádu."
,,A čo s domom?"
,,Budem ho musieť predať. Ale nie pod mojim menom. Rozmýšľala som....Mohla by som to predať pod vašim menom a peniaze si rozdelíme."
Upír premýšľal a potom prikývol.
,,Dobre teda. Ale peniaze si necháš ty. Ja mám peňazí dosť." A odišiel. Po západe slnka odišla aj Lucinda.
O dva dni sa Luc presťahovala do bytu a pod Leonardovým menom inzerovala byt. Bol čas ísť do školy. Luc nastupovala na literárnu. Všetci na ňu pozerali a niečo si šepkali.
*Ako keby som mala lepru* pomyslela si s nechuťou.
Nejako pretrpela príhovor riaditeľa a nejaké predstavenia. Potom ukážka školy, rozdanie učebníc a rozvrhov a mohlo sa ísť domov.
Odomkla byt a tam ju čakal Nataniel.
,,Ahoj čo tu robíš?" Radšej sa ho nepýtala ako sa sem dostal.
,,Nechceš pomôcť s vybaľovaním?" ponúkol sa.
,,Dobre," kývla na to. Do večera to mali hotové.
,,Ďakujem. Nechceš sa najesť?"
,,Rád." Lucinda bola schopná kuchárka ale dnes sa jej nechcelo moc vyvárať a tak pripravila špagety so syrovou omáčkou.
,,Chutí to veľmi dobre," okomentoval to Nataniel.
,,Vďaka." Keď dojedli Nataniel odišiel a Luc umyla riady. Dala si rýchlu sprchu a išla spať.

Bytosť noci

11. července 2011 v 17:19 Volanie krvi(zastavené)
Bytosť noci išla po lese a hľadala svoju obeť. Obeť takú ako on a predsa rozdielnu.
O pár metrov ďalej bežalo 15. ročné dievča a jej biele vlasy jej viali na všetky stany. Potkýňala sa o všetko lebo nevidela na cestu. Preklínala všetkých ktorí súhlasili že kúpia dom na takom mieste. Podotýkam že to bol ten vzdialenejší koniec. Zrazu zastala. Blížil sa k nej nejaký chlap.
,,Želám dobrý deň," oslovil Lucindu.
,,Dobrý," odpovedala mu. Začínala sa báť. Na šťastie mala na boku dýku s ktorou vedela zaobchádzať.
,,Nechcela by ste mi robiť spoločnosť v tento večer?"
,,Ani omylom,"odsekla mu. Chcela ho obísť ale on ju zdrapil za ruku a dosť silno. Luc voľnou rukou nahmatala dýku a poriadne ho porezala.
,,Toto že mi má ublížiť?." Rozosmial sa o odhalil tesáky.
,,Ja som upír." Zrazu ho však smiech prešiel.
,,Ty si len špina mojej rasy," ozvalo sa a z tieňa vyšiel vysoký muž. Mal čierne vlasy a tmavozelené oči.
,,Zmizni ona je moja," zasyčal neurvalec
,,Ten kto zmizne si ty." Upír vytiahol zbraň. Lucinda viužila jeho nepozornosť, vytrhla sa mu a utekala hlbšie do lesa. Za sebou počula výstrel.
Dobehla až ku nejakému kostolíku. Vbehla doň a privítal ju hlas kňaza:
,,Nech ti Boh pomáha dieťa. Čo ťa sem privádza v tejto hodine?"
*Asi mu to radšej nepoviem. Mal by ma za blázna.* Pomyslela si.
,,Niečo ma vyľakalo," zaklamala.
,,Ale aj tu je niečo čo by ťa mohlo vyľakať," povedal a úškrnom odhalil tesáky.
,,Upír." Po tom čo videla jej to neprišlo až také absurdné.
Ten ju zdrapil a chcel jej zaťať zuby do krku keď sa rozleteli dvere. V nich stál ten zvonku.
,,Ale ale zase ty?" Kňaz použil Lucindu ako štít.
,,Jej neublížiš," uškrnul sa.
,,Ale áno."
*Prestrelím ti plece tak aby som zasiahol aj jeho* ozval sa Luc hlas v hlave. Ona len prikývla. Potom sa už všetko odohralo rýchlo. Jeden výstrel potom bolesť a dopad na zem.
,,Chceš žiť?" opýtal sa jej upír nakláňajúc sa nad ňou. Prikývla. Jemne ju podvihol a uhryzol. Nebolelo to. Luc len cítila ako jej z tela odchádza bolesť. Posledné čo videla boli tmavozelené oči.
Luc sa zobudila na totálnu kosu. Otvorila oči a zistila že leží na posteli v nejakej miestnosti. Do miestnosti zrazu vrazila nejaká ženská s ľadovými očami a za ňou ten čo ju premenil.
,,Konečne si sa zobudila," vyštekla na ňu. *Ako keby to bola moja vina*
,,Vieš prečo si tu?" Luc len pokrútila hlavou.
,,Bože ty si ale sprostá. Si upír preto si tu..." Evidentne chcela niečo dodať ale upír ju zastavil.
,,Sarah nechaj ju veď sa práve zobudila. Vieš čo? Ty choď dorobiť to čo máš aj ja sa o ňu postarám." Žena nerada ale kývla a odišla.
,,Zľakla si sa jej?" spýtal sa upír keď si sadol ku Luc na posteľ. Ona len pokrútila hlavou. Tupcov sa nikdy nebála.
,,Tak to si dobrá. Ja som sa jej zľakol len čo vstúpila do miestnosti," usmial sa.
,,Mimochodom ja som Nataniel Hasen."
,,Ja som Lucinda Black ale ostatný ma vlajú Luc."
,,Dobre Luc. Ako už vieš si upír. Ale nebránim ti zostať medzi ľuďmi. Môžeš normálne žiť až na to že teraz budeš členom spoločnosti Sin." Luc len nesmelo kývla a v tom jej na rozum prišla jedna otázka.
,,Pane a čo moji rodičia?"
,,Dnes večer by sa ti mali v tele usadiť upírie gény a tak dnes večer pôjdeme za nimi a povieš im to."
,,Ďakujem," povedala po tichu.
,,A volaj ma Nataniel." S týmto ju nechal samu.
Chcelo sa jej neuveriteľne spať. Zatvorila oči a zaspala. O nedlho ňou však niekto začal triasť že má vstávať.
,,Veď už som hore," zamručala a posadila.
,,Konečne." Po hlase spoznala že to je Nataniel.
,,Obleč sa. Ideme za tvojimi rodičmi. Počkám ťa v hale." A zase odišiel.
Lucinda vyliezla z postele a začala sa obliekať. Oblečenie bolo na stoličke takže nebolo zas až také ťažké ho nájsť. To bola tá ľahšia časť. A teraz nájsť halu.
*Nataniel sa asi zbláznil. Ako asi mám nájsť v tejto riti halu?* Atak išla kde ju nohy zaviedli. A nohy viedli veľmi dobre. O ne dlho uvidela Nataniela.
,,Fajn. Môžeme vyraziť."
Pretĺkali sa lesom až na koniec došli ku Lucinmu domu. Vstúpili ale nikto nebol doma.
,,Mami? Oci? Ste tu?" zakričala...Žiadna odpoveď.
,,Asi niekam išli," obrátila sa na Nataniela.
,,To ťažko. Je tu cítiť krv. Na toto je tvoje," podal jej dýku ktorú asi stratila v tú noc.
Chvíľu bolo ticho a potom neskutočný rámus. Na Lucindu skočil nejaký tvor ale ľahko ho odrazila. Utekala hore po schodoch do rodičovskej izby. Otvorila dvere a to čo videla jej nahnalo slzy do očí. Nejaký upír sa kŕmil na JEJ rodičoch. V tom akoby jej niekto zatemnil mozog. Pevne uchopila dýku a rozbehla sa proti upírovi. Upír ani nestihol zareagovať a bolo po ňom. Ale bolo neskoro. Rodičia boli mŕtvy. Luc sa zosunula na kolená a začala plakať. Ani nevnímala ako ju niekto zodvihol a odniesol preč.
Lucinda Black v ten deň veľa získala ale ešte viac stratila. Zaprisahala sa že toho bastarda nájde a zabije.